Prezidentka ocenila prácu vedcov, ospravedlnila sa im za útoky, ktorým čelia

Bratislava 17. októbra 2021 (TASR/HSP/Foto:Facebook-ZČ)

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa poďakovala vedcom a vyzdvihla ich prácu aj počas pandémie. Ospravedlnila sa im za útoky, ktorým v poslednom období čelili. Hlava štátu verí, že za tým poväčšine nie je nenávisť, ale len strach z neznámeho a frustrácia. Uviedla to počas sobotňajšieho odovzdávania ocenení ESET Science Award. Zároveň zablahoželala všetkým laureátom ocenenia

“Za vedeckou prácou sú vždy konkrétni ľudia – vedkyne a vedci, ktorí nám dali vakcíny, umožnili pochopiť, ako sa čo najúčinnejšie chrániť, ale pomáhali aj zvládnuť naše strachy, prekonať obavy, či prísť s novými riešeniami nielen v oblasti medicíny, digitalizácie a zelených technológií, ale aj v mnohých ďalších oblastiach základného či aplikovaného výskumu,” uviedla prezidentka a poďakovala sa vedcom, študentom vedy i všetkým, ktorí vytvárajú priaznivé prostredie pre vedu a jej fungovanie.

Poukázala aj na “nežiadúce javy” v súčasnosti, ako je spochybňovanie vedeckého poznania, či klesajúca pokora a úcta k vzdelanosti. “Čím menšia znalosť v danej oblasti, o to väčšia odvaha ku kritike. Sme posadnutí potrebou mať názor, a to aj vtedy, ak mu nepredchádza poznanie,” skonštatovala.

Skonštatovala, že miesto obhajovania zvolených postupov, musia vedci opakovane vysvetľovať základné vedecké fakty a znalosti, hoci je to často podľa jej slov márna snaha. “Veľmi si preto vážim, že svoju pomocnú ruku nesťahujete, ani keď niektorí ľudia iracionálne a bolestivo útočia na vás či vašich blízkych. Verím, že pri väčšine je to skôr strach z neznámeho a frustrácia, než skutočná nenávisť, ktorá ich ženie k činom – často vo virtuálnom priestore – ktoré však ubližujú rovnako reálne, ako tie naživo. Žiada sa mi povedať: prepáčte,” prihovorila sa vedcom.

Zároveň apelovala na častejšie nastavovanie zrkadla spoločnosti tým, s akou úctou, uznaním, hovoríme o špičkovej vedeckej práci. “Musíme odolať pokušeniu zľahčovať, prekrúcať či dezinterpretovať výsledky vedeckej práce len preto, že vyvracajú naše dojmy či predpoklady. Ale vedu a vás, vedeckú komunitu, musíme aj aktívne brániť, ak útoky prekračujú únosnú mieru,” zdôraznila.

Vedu označila za jeden z fundamentov, na ktorom stojí dnešný svet. Prioritou by preto podľa nej malo byť rozvíjať slobodné a tvorivé akademické, ekonomické aj spoločenské prostredie, ktoré bude atraktívne pre domáce aj medzinárodné vedecké kapacity, žičlivé vzdelaniu, intelektualizmu, teoretickému aj aplikovanému výskumu a udržateľným technológiám.

“Všetci chceme, aby Slovensko bolo úspešné, vynaliezavé, odolné a sebavedomé. Táto dôležitá cena je bez pochýb jedným z dobrých spôsobov, ako sa k tomuto spoločnému cieľu posunúť opäť o niečo bližšie,” povedala.

Premiér: Reforma vednej politiky je kľúčová pre úspešnú budúcnosť krajiny

Reforma vednej a inovačnej politiky je kľúčová pre úspešnú budúcnosť krajiny. Jej cieľom nebude určovať, kto má čo skúmať, ale dať vedcom priestor na pýtanie sa základných vedeckých otázok o fungovaní sveta. Vďaka špičkovým vedcom máme šancu Slovensko po rokoch stagnácie a pandémie dostať do formy. Skonštatoval to premiér Eduard Heger (OĽANO) na sobotňajšom odovzdávaní ocenení ESET Science Award. Vyhlásil tiež, že na našich vedcov je hrdý.

“Úlohou mojej vlády je dostať Slovensko do formy a aj v náročnom období zlepšovať kvalitu života pre všetkých občanov. Reforma vednej politiky je kľúčová pre úspešnú budúcnosť celej krajiny. Verím, že v tejto snahe uspejeme,” uviedol premiér a pozval vedcov k spolupráci.

Zdôraznil, že Slovensko má okrem bohatého kultúrneho dedičstva aj špičkové osobnosti v oblasti vedy. Práve to označil za nevyhnutné pre úspech v 21. storočí. “Vďaka vám máme šancu Slovensko dostať po rokoch stagnácie a najväčšej pandémie za posledných sto rokov opäť do formy,” adresoval vedcom.

Kľúčovým princípom reformy vednej a inovačnej politiky bude podľa jeho slov spolupráca. Priznal, že vníma istú opodstatnenú skepsu voči úlohe politikov a úradníkov pri podpore vedy a výskumu. Preto deklaroval, že cieľom reformy nie je určovať, kto má čo skúmať. “Chceme našim vedcom, od najmenších bádateľov v materských školách až po dnešných laureátov, vytvárať priestor na pýtanie sa zásadných vedeckých otázok o fungovaní vesmíru a sveta, ale aj o našom mieste v ňom,” prisľúbil.

Práve s tým sa podľa neho spája ďalší cieľ reformy – dať vedcom prostriedky na hľadanie odpovedí. “A to bez zbytočných byrokratických cvičení a zväzujúcich podmienok,” dodal s tým, že podpora špičkovej vedy a výskumu je jedným so základných pilierov plánu obnovy a odolnosti.