Prezident: Členstvo v EÚ a NATO je jedným z najväčších úspechov Slovenska

Členstvo v Európskej únii (EÚ) a NATO je jedným z najväčších úspechov Slovenska a jeho občanov. Uviedol to v stredu prezident SR Peter Pellegrini počas prijatia zastupujúceho vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Radima Dvořáka. Stretnutie sa uskutočnilo pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ. TASR o tom informovali z Kancelárie prezidenta SR

HS / TASR

Na snímke slovenský prezident Peter Pellegrini / Foto: TASR-Veronika Mihaliková

▶ ❚❚ ↻

Prezident pripomenul, že členstvo v EÚ má medzi obyvateľmi Slovenska stabilnú a silnú podporu. Súčasne však zdôraznil, že je dôležité si neustále pripomínať členstvo v EÚ, pretože prináša výhody.

„Túto podporu nesmieme brať ako samozrejmosť. Treba si neustále pripomínať pozitíva nášho členstva v európskom spoločenstve. Ľudia si musia byť vedomí, aké výhody nám členstvo v EÚ prináša. Ale zároveň si musíme byť vedomí, že z pohľadu budúcnosti Európy je veľmi dôležitý aj vklad Slovenska,“ skonštatoval Pellegrini s tým, že EÚ musí naďalej robiť také kroky, ktoré prispejú ku kvalite života občanov.

Dvořák pripomenul, že členstvo v EÚ prinieslo Slovensku mnohé výhody. „Umožňuje krajine sedieť za stolom, kde sa prijímajú všetky zásadné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú život nielen občanov SR, ale aj celej EÚ. V čase, keď svet čelí globálnym zmenám, je to pre Slovensko jedinečná príležitosť ovplyvňovať budúcnosť celého kontinentu,“ zdôraznil. Dodal, že je dôležité vytvárať silné európske aj národné partnerstvá.

Načrtli aj tému dôležitosti vyrovnávania regionálnych rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ.

„Vždy pre mňa bude prioritou vyrovnávanie rozdielov a dobiehanie vyspelejších členských štátov Európskej únie. Vstupujeme do náročného obdobia, keď sa Európska únia bude musieť stále viac spoliehať sama na seba. Či už ide o posilňovanie svojej konkurencieschopnosti a odolnosti či v oblasti hospodárstva,“ upozornil prezident SR.

Jednou z tém boli aj kroky novej Európskej komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Prezident ocenil, že nová Komisia má aktívny prístup k inováciám či umelej inteligencii, ktoré sú kľúčové z pohľadu budúcnosti i konkurencieschopnosti EÚ. Hlava štátu ocenila aj pozitívne stanovisko Európskej komisie k 5. platbe žiadosti o finančné prostriedky z plánu obnovy a odolnosti.

Prezident taktiež zdôraznil, že pre budúcnosť EÚ je dôležité aj prijatie nových členov do európskeho spoločenstva. Narážal tým podľa kancelárie najmä na krajiny západného Balkánu, ktoré dlhodobo iniciujú vstup do EÚ.

„Viem, aký dôležitý bol pre Slovensko vstup do Európskej únie. Plánujem postupne navštíviť všetky krajiny v regióne západného Balkánu, aby som ich na tejto ceste podporil, samozrejme, za splnenia všetkých podmienok,“ uviedla hlava štátu.

Okrem toho sa dotkli aj témy bezpečnosti a posilnenia obranyschopnosti Európy, najmä v súvislosti s posilnením európskeho piliera NATO. Prezident SR informoval, že tejto téme sa bude aj naďalej aktívne venovať z pozície hlavného veliteľa Ozbrojených síl SR a zúčastní sa aj na júnovom samite NATO v Haagu.

Vstup SR do EÚ sa od roku 2011 na Slovensku pripomína ako pamätný deň

Deň pristúpenia Slovenskej republiky (SR) k Európskej únii (EÚ) je pamätným dňom, ktorým sa pripomína vstup Slovenska do Únie. Stalo sa to 1. mája 2004 a od roku 2011 sa pripomína ako pamätný deň.

Pozmeňovací návrh schválili poslanci Národnej rady SR 26. októbra 2010. Prvý pokus o schválenie novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bol v parlamente predložený aj v júni 2007, ale poslanci ju neschválili.

Slovensko vstúpilo do EÚ 1. mája 2004 v rámci doteraz najväčšieho rozširovania EÚ. K 15 členom pribudlo desať nových – Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala krátko po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej SR 1. januára 1993. Desať mesiacov po vzniku podpísala SR 4. októbra 1993 v Luxemburgu dohodu o pridružení k EÚ, tzv. asociačnú dohodu. Dokument zabezpečoval prechod k zóne voľného obchodu a pravidelný politický dialóg, ako aj prípravu na budúce členstvo v EÚ. Prístupové rokovania sa oficiálne ukončili 13. decembra 2002 na kodanskom samite EÚ uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet.

Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003 s otázkou: “Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?” Na referende sa zúčastnilo 52,15 percent oprávnených voličov a súhlas s členstvom v EÚ vyjadrilo 92,46 percenta hlasujúcich. Išlo v poradí o piate referendum a jediné bolo platné. Do schengenského priestoru, ktorý umožňuje voľne prekračovať hranice bez hraničnej kontroly, vstúpila SR 21. decembra 2007. Euro ako menu namiesto dovtedajšej koruny zaviedlo Slovensko od 1. januára 2009.

Po vstupe SR do EÚ môžu slovenskí občania v jej rámci voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať. Program Erasmus+ umožnil už viac ako 40.000 slovenským študentom vyskúšať si štúdium a život v zahraničí. Byť súčasťou EÚ tiež umožňuje slovenským občanom bezvízový styk pre viac ako 180 krajín a slovenský pas patrí do prvej desiatky najsilnejším cestovných dokladov na svete.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Pri pečení alebo smažení treba vždy dávať pozor, aby nedošlo k vznieteniu potravín na panvici. Ak k požiaru dôjde, horiaci olej sa neodporúča hasiť vodou. Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) na to upozornil na sociálnej sieti. Apeluje tiež na to, aby ľudia nenechávali zapnuté spotrebiče bez dozoru.
„Ak je to možné, pokúste sa zabrániť ďalšiemu zahrievaniu oleja vypnutím spotrebiča. Panvicu prikryte pokrievkou, plechom na pečenie, navlhčite utierku a panvicu ňou prikryte,“ radia hasiči. Pomôcť môže aj hasiaca deka, ktorá zamedzí prístup vzduchu a požiar udusí. S horúcou nádobou by sa už potom nemalo manipulovať, až kým nevychladne.