Premiér poznamenal, že Slovensko je v koalícii krajín, ktoré odsudzujú správanie Ruska a sú rozhodnuté urobiť všetko pre zachovanie mieru. Rusko podľa Hegera ničí dobré susedské vzťahy s Ukrajinou i celým demokratickým svetom a porušuje medzinárodné právo.

Prezidentka: Slovensko nie je vojensky ohrozené

Slovenská republika dnes nie je bezprostredne vojensky ohrozená. V prípade eskalácie bojov by to malo minimálne tie konzekvencie, že by obyvatelia Ukrajiny utekali pred vojnou. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po utorkovom mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady SR v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Uznanie Luhanskej a Doneckej republiky Ruskom možno podľa jej slov označiť za okupáciu suverénnej krajiny.

“Nie je to žiaden náhly krok, ktorý by bol nečakaný,” povedala prezidentka s tým, že v posledných týždňoch bola veľká koncentrácia ruských jednotiek v okolí ukrajinských hraníc. Slovenská republika takýto krok zo strany Ruska podľa prezidentky odsudzuje.

“Odsúdilo ho celé medzinárodné spoločenstvo vrátane všetkých krajín Európskej únie,” vyhlásila.

Podľa nej ide o porušenie medzinárodného práva, okupáciu suverénnej krajiny a narušenie celistvosti.

Hlava štátu skonštatovala, že predmetom debaty na Bezpečnostnej rade SR boli aj konkrétne kroky z hľadiska prípravy SR na ďalší vývoj. Poukázala, že aj na Slovensku je možné sledovať nárast hybridných aktivít Ruska, šírenie propagandy a dezinformácií.
Slovensko dnes podľa predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽANO) stojí na správnej strane dejín. Poznamenal, že Slovensko je v koalícii krajín, ktoré odsudzujú správanie Ruska a sú rozhodnuté urobiť všetko pre zachovanie mieru. Rusko podľa Hegera ničí dobré susedské vzťahy s Ukrajinou i celým demokratickým svetom a porušuje medzinárodné právo.

“Robí to sústavne od roku 2014, keď anektovalo Krym, podporovalo ozbrojený konflikt so separatistami na Donbase a aktuálne uznalo separatistické oblasti za nezávislé štáty,” povedal premiér. Týmito krokmi sa podľa neho vracajú do Európy príznaky vojny, ničenia a zabíjania.

.

“Demokratický svet dnes stojí pri Ukrajine,” povedal premiér.

Ako ďalej uviedol, Ukrajina dostáva rôznorodú pomoc od mierumilovných štátov vrátane Slovenska.

“Ruský imperializmus musí byť zastavený. Prezident Putin nesmie mať ani na chvíľu pocit, že násilím vytvorí na Ukrajine ruský protektorát a po vzore bývalých komunistov spustí železnú oponu,” vyhlásil predseda vlády SR.

“Želáme si demokratickú, zvrchovanú a prosperujúcu Ukrajinu,” povedal. Zároveň doplnil, že je potrebné posilniť vlastnú obranyschopnosť.

Ruská federácia uznala nezávislosť separatistických entít na východe Ukrajiny – tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov označili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina za “jasné porušenie minských mierových dohôd” a avizujú, že to nezostane bez odpovede. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje krok Kremľa za “porušenie suverenity a územnej celistvosti” Ukrajiny. Podobný názor má aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres.

Naď: OS SR zvýšili bojovú pohotovosť v súvislosti s prípravou na utečenectvo

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) potvrdil, že v reakcii na situáciu na Ukrajine zvýšili Ozbrojené sily (OS) SR bojovú pohotovosť, nateraz však len pre prípravu na utečenectvo a nie pre potenciálnu vojnovú hrozbu. Po utorkovom mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady SR tiež uviedol, že naše bezpečnostné zložky evidujú aj kybernetické či hybridné hrozby a aktívne na tom pracujú. Potvrdil i bojové postavenie ruských vojsk v okolí Ukrajiny.

Naď deklaroval pripravenosť plánov na prípadný utečenecký tlak na slovensko-ukrajinskej hranici. Spolupráce medzi políciou a OS SR je podľa jeho slov rozbehnutá. Jasne stanovené majú byť aj limity, koľko prípadných vojnových utečencov a migrantov bude cez hranicu prechádzať. Na základe vývoja situácie by sa mali aj zvyšovať počty policajtov a vojakov.

Rovnako potvrdil, že ruské vojská v okolí Ukrajiny sú v bojovom postavení a očakávajú priamy rozkaz na začatie operácie.

“To, či príde, nevieme. Dúfame, že nepríde, ale obávame sa, a spojenci sa na tom zhodujú, že toto bol len začiatok a ďalšie kroky budú nasledovať,” uviedol.

Slovensko i NATO sa podľa jeho slov pripravujú na rôzne scenáre. Uviedol, že viacerí partneri na východnej hranici aliancie majú obavy a žiadajú o posilnenie svojej obrany. Na otázku, či na Slovensko prídu vojská NATO v podobe predsunutej prítomnosti, reagoval, že konkrétny návrh od vojenského vedenia aliancie neprišiel a ak by sa tak stalo, rozhodovať bude vedenie krajiny.

Otázku evakuácie Slovákov z Ukrajiny nateraz podľa Naďových slov neriešili. Pripomenul, že rezort diplomacie vydal odporúčania necestovať do susednej krajiny a minimálne opustiť východné oblasti Ukrajiny.

“Samozrejme, boli by sme radi, keby ľudia zvážili svoje pôsobenie na Ukrajine, zatiaľ však nie je situácia taká, aby sme museli evakuovať a ani neevidujeme žiadosti o evakuáciu,” uviedol.

K otázke sankcií voči Rusku nechcel povedať bližšie informácie. Deklaroval však jednotu predstaviteľov vládnej koalície.