PREDVOLEBNÁ PAHREBA. Hamletovská otázka: Byť či nebyť, voliť či nevoliť? Ale ak nepôjdeš voliť, potom nemôžeš nadávať

Bratislava 28. februára 2016 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

A je to tu. O týždeň tu zasa máme celonárodnú zábavu – parlamentné voľby. Politici sa po 4 rokoch zasa vrhli medzi ľudí, aj keď po voľbách na nich zasa zabudnú na 4 roky. Mnohí občania krútia nosom: načo potom voliť? Majú voliť, nemajú?…

Nazdar, Jožo. V Sýrii je konečne prímerie – aspoň fiktívne, a u nás sa blíži veľká bitka.

Prepadnú nás migranti, ktorých už vyhadzujú z Rakúska? Bude tu šarapatiť nejaký výsadok Marťanov? Alebo, ako píšu niektoré médiá, cez Dunaj po ceste z Budapešti na Bratislavu preplávajú ruské tanky? Aké nebezpečenstvo nám hrozí?

Je to horšie! O týždeň tu máme parlamentné voľby, to bude pohroma! Po štyroch rokoch si na nás spomenuli politici, lietajú po celom Slovensku, mítingujú, presviedčajú, sľubujú. Je to taký pravidelný štvorročný cyklus: politici si spomenú na občana až vtedy, keď ho potrebujú – a po voľbách naňho zasa hneď zabudnú.

Nie je to celkom tak. Niektorí, aj keď je ich primálo, predsalen myslia na ľudí, na túto krajinu, na tento štát, na jeho súčasnosť a budúcnosť. Treba si však vedieť vyselektovať tých, čo to myslia úprimne a vážne. Je to ako v poľnohospodárstve: niečo je pšenica a niečo je odpad… Tu pšenicu potrebujeme a odpad – vieš, kam patrí…

Hovor si, čo chceš, ale ja voliť nepôjdem. Nemá to zmysel. Chceš sa zúčastniť na tejto fraške? Či už vyhrajú voľby tí alebo oní, aj tak sa nič nezmení. Načo chceš voliť?

Akože načo? Ľudia by mali rozhodnúť, čo ďalej. Je ti jedno, na čo pôjdu peniaze zo štátneho rozpočtu – desiatky miliárd eur? Je ti jedno, akým smerom sa bude uberať celá krajina? Kašleš na to, či sa štátne peniaze rozkradnú, alebo ich dobre investujú? Chceš, aby sme sa vracali do stredoveku alebo dobehli tie najsilnejšie krajiny? Nemôžeš byť ľahostajný. Keby všetci boli ľahostajní, tak kde by sme skončili? Poviem ti, nemáš správny postoj.

Ale-ale. Už sme volili viackrát a často to bolo iba horšie. Môžeš veriť tým politikom? Dnes sa na teba usmieva a potom ti vezme aj posledný groš. Sľuby sa sľubujú… Čo už ovplyvní môj hlas? Aj tak víťaz volieb je vopred jasný. Horko-ťažko si zmontuje nejakú koalíciu a všetko pôjde po starom. Načo sa budem unúvať a utekať voliť?

Nuž, keby sa všetci takto hrali na Nostradamov, ako ty, tak by sa potom ozaj nič nezmenilo. Napríklad, ja som si istý, že všetko nepôjde po starom. Každé voľby priniesli nejaké prekvapenia, určite budú aj teraz. Určite sa niečo zmení. Či už bude lepšie alebo horšie – uvidíme. Ale treba ísť voliť. Ako sa hovorí, je to občianska povinnosť.

No s tým na mňa nechoď! Začni tu spievať niečo o morálke, spravodlivosti, patriotizme a iných „izmoch“. Ani neviem, koho mám voliť. Poviem ti pravdu, žiadna strana sa mi nepozdáva. Ísť na voľby s tým, ako to robia mnohí, že si zvolím to menšie zlo – tak ďakujem pekne, tieto hry sú už dnes neplatia. Stále mnohí z nás volili to menšie zlo a kam sme dobačovali? Kradne sa menej, menej sa podvádza či klame, je tu menej žobrákov a tých čo „visia na sociálnej šnúrke“? Som sklamaný.

A teraz sa vykašleš na všetko? Nech tu aj príde potopa – teraz a hneď? Alebo nech za teba túto krajinu dávajú do poriadku iní? Chápem, že si sklamaný – tu máš stovky tisíc „kolegov“ – a čo teraz? Vykašleme sa na všetko? Je ti ľahostajné, čo sa okolo teba deje? Budeme iba kecať a nadávať v krčme? Či je to dobré alebo zlé, je druhoradá otázka. Zatiaľ sme nič lepšie než voľby nevymysleli, keď chceme niečo zmeniť a zlepšiť. Voľby sú prakticky jedinou možnosťou, kedy občania môžu zasiahnuť do spôsobu štátu, kraja, okresu, mesta, dediny – všetkého. Alebo budeme iba štrajkovať a žiadať tých istých politikov, ktorých sme nevolili, aby nám zvýšili platy? Budeme sa hrať na mŕtveho chrobáka?

Ale nie je mi všetko jedno! Len neverím, že sa po voľbách niečo zmení – nech už vyhrá ktokoľvek a či zasa pôjdeme doľava alebo si pre zmenu odbočíme doprava. Nedajboh nás niekto nasmeruje do slepej uličky. Neverím politikom – a basta! Kecajú a kradnú – a ja ich mám voliť?! Možno by to chcelo radikálnu zmenu. Možno by sa medzi tými, ktorí majú 0,000001 percenta v prieskumoch našli nové čerstvé sily, ktorí by priniesli život do tohto špitálu. Ale s tými svojimi „0,0000“ sa nikdy do parlamentu nedostanú. Nespájajú sa, aj keď majú rovnaké ciele, každý chce byť šéfom. To znamená, že keby sa náhodou prišli k moci, zasa by sa bili o teplé miesta a kradli. Preto neverím ani tým „najmodernejším demokratom“. Tak koho mám voliť? Načo potom pôjdem na voľby?

Kurník. Celé štyri roky si nadával na politikov a hundral, že všetko treba zmeniť. Teraz je ten čas. Tak keď nepôjdeš voliť, potom od teba nechcem počuť ani slovo, ani nadávku, ani muk – aspoň v najbližších 4 rokoch. Potom nemáš ani formálne, ani praktické, ani morálne právo sťažovať sa, hundrať a nadávať. Keď si ani prstom nepohol, aby sa to zmenilo – sadni si v kúte, opíjaj sa a čuš. A potom sa ma nepýtaj, kedy budeme žiť lepšie…

Ježiš, ako si sa rozohnil! Čo som spravil, čo som povedal? Že nechcem voliť? Hádam, môžem povedať svoj názor, mám právo? Veď všetci tu kričia, že žijeme v slobodnej demokratickej krajine a ešte slobodnejšej a demokratickejšej únii… Chcem robiť niečo, čo má zmysel. Ak vidím, že tie voľby nemajú zmysel, tak sa nechcem zúčastňovať na nezmyselnej fraške. Podobný názor majú státisíce ľudí v tomto štáte. Nie som ojedinelý a výnimočný. Mnohí hovoria, že ich politici sklamali a oklamali a kašlú na voľby.

Jasné, tak preto nechoď voliť – nech za teba rozhodujú iní. A potom na nich budeš nadávať, že sa rozhodli zle!  Je jasné, že jeden tvoj hlas veľa nerozhodne, ale ak si takto budú myslieť viacerí – desiatky a stovky tisíc ľudí a nepôjdu voliť, tak potom sa ozaj nič nezlepší. Hádam, nebudeš opakovať také somariny, že je to iba strata času? Tá štvrťhodinka, ktorú stratíš, aby si sa dostavil do volebnej miestnosti, vyplnil papiere a hodil do urny, ťa nezabije. Keď to musíš urobiť raz za 4 roky, tak to už nejako vydržíš. Alebo chceš zostať v ústraní a spoza rohu pozorovať, čo sa deje v tejto nešťastnej krajine? Alebo chceš, aby niekto, kto na to nemá, riešil obrovské problémy, ktoré sa valia zo všetkých strán? A potom budeš nadávať, že sme nezvládli utečencov, nezamestnanosť a platy pre učiteľov? Do kelu, prečo ťa mám presviedčať? Žiješ v tejto krajine alebo na Marse? Chceš aspoň 10 minút za 4 roky venovať tomu, aby sa v tejto krajine niečo zmenilo k lepšiemu alebo sa budeš radšej tváriť, že si nič – si muzikant? Brate, je to zlý prístup. Z takýchto „hudobníkov“ nevytvoríme dobrý orchester.

Neviem, na jednej strane, samozrejme, máš pravdu. Treba niečo robiť, treba sa zúčastňovať na verejnom živote a občianskych aktivitách. Na druhej strane, ako hovorím, neverím politikom – neviem, koho by som volil. Rozhodnem sa narýchlo, budem voliť menšie zlo, budem voliť istotu – akú? Veď nechcem urobiť chybu.

Chybu urobíš iba vtedy, keď nepôjdeš voliť. Keď sa na voľbách zúčastni polovica, tretina, štvrtina ľudí – aký mandát potom majú tí politici? Smiešnych pár percent? Nech bude koalícia, aby riadila tento štát. Nech bude opozícia – je potrebná, aby buzerovala koalíciu a nútila ju pracovať lepšie. Nech bude nejaká tretia strana, ktorá bude nútiť koalíciu a opozíciu prijímať tie múdrejšie rozhodnutia a efektívnejšie opatrenia a nedovolí koalícii a opozícii hrať bežný politický biliard, keď sa iba varia medzi sebou a navzájom sa obviňujú. Nech budú všetky tieto „spolky“, ale do každého z nich občania musia zvoliť tých najlepších, aby parlament, vláda a celá štátna mašina pracovala čo najlepšie. A keď nepôjdeme voliť, všetko necháme na politikov a na lotériu osudu, potom sa rozhodnú o nás – bez nás. A z historických skúseností vieme, že keď rozhodujú o nás bez nás, v 99 prípadoch zo 100 rozhodnú zle. Stačilo. Stále tu rozprávame o mýtickom hlase ľudu a ak treba otvoriť ústa, tak sa mnohí radšej schovajú do kríkov alebo sa iba opíjajú a nadávajú. Takto si z toho tunelu nevyhrabeme. Vidíme síce svetlo na konci tunela, ale ideme opačným smerom…

Kurník, nasadil si mi chrobáka do hlavy.  Bol som taký pokojný a istý. A teraz čo – mám si lámať hlavu, koho a prečo mám voliť a či predsa mám voliť? Neviem, neviem…

Nuž, máš na to týždeň, aby si si to rozmyslel. Nepostačili ti na to 4 roky, tak možno teraz ti to  zapne. Ja žiadne pochybnosti nemám. Idem voliť. Chcem rozhodovať a ovplyvňovať dianie v tejto krajine. Treba voliť. Žiaden hlas nie je stratený – aj keď ho dáš niekomu, kto sa určite do parlamentu nedostane. Nedostal sa teraz – dostane sa nabudúce. Chceš voliť „svojich“ – urob to. Chceš voliť „menšie zlo“ – urob to. Máš veľa možností a iba jedna z nich je zlá – keď nepôjdeš voliť. Ak nič neurobíš, tak nemáš žiadne právo hundrať, že výsledok je zlý. Nemôžeš nadávať, keď si ani prstom nepohol. Chceš, aby raj pod Tatrami vybudoval niekto iný a ty sa budeš iba prizerať a čakať, kedy tu banány samé začnú padať do úst? Nedočkáš sa. Buď tu vlastnými rukami vybudujeme lepší život, alebo nemáme právo nadávať, že tu taký život za nás nik iný nevybudoval a vlastne si nezaslúžime, aby tu taký raj vznikol. Nemám pochybnosti. Idem voliť…

Eugen Rusnák