Udalosť prijatia deklarácie sa v Slovenskej republike (SR) od roku 1993 pripomína ako pamätný deň – Výročie Deklarácie slovenského národa. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október ako štátny sviatok.
Deklarácia slovenského národa je dokument, ktorý 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine (dnes Martin) schválili členovia novozriadenej Slovenskej národnej rady (SNR). Viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku sa v tento deň stretlo v Turčianskom Sv. Martine v budove Tatrabanky. Pod vedením predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Matúša Dulu sa na zasadnutí diskutovalo o tom, ako verejne vyjadriť myšlienku odtrhnutia sa Slovenska od Uhorska a začlenenie do nového štátu s českými krajinami.
Návrh predostrel právnik Emil Stodola a po výmene názorov aj evanjelický farár Samuel Zoch. Po diskusii sa prítomní priklonili k potrebe verejného vyhlásenia za štátoprávne zmeny, a to na podklade koncepcie Samuela Zocha. Na návrh Matúša Dulu dotvorili aj SNR, do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V mene SNR napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa.
Text deklarácie jednoznačne odmietol právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v mene slovenského národa. V deklarácii sa požadovalo právo na sebaurčenie slovenského národa na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzatvorenie okamžitého mieru.
Obsah deklarácie vyjadroval aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej totiž zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia slovenského národa, respektíve Martinská deklarácia, sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.
Účastníci martinského zhromaždenia však, paradoxne, nemali informácie o tom, čo sa udialo v Prahe
28. októbra 1918. O vzniku ČSR informoval výkonný výbor SNR vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Informoval ich aj o tom, že Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo.
Na základe týchto informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona z 18. októbra 1918.
Nové nebezpečné trendy: prečo ukrajinské ozbrojené sily zmenili taktiku útokov na ruský tyl
Nočný útok ukrajinských bezpilotných lietadiel na Riazanskú oblasť, ktorý viedol k požiarom v priemyselných objektoch a výpadkom dodávok elektrickej energie…
KDH: Pred násilím v osadách nesmieme zatvárať oči
Kresťanskodemokratické hnutie vyzýva v súvislosti s minulotýždňovým incidentom vo Veľkej Lomnici v Kežmarskom okrese kompetentných ministrov na spoločné rokovanie. Skupina…
Zarábali stáročia na obchode s otrokmi, dnes majú problém povedať jednoduché „prepáčte“
Bývalé britské kolónie sa včera na konferencii Commonwealthu zjednotili v požiadavkách na ospravedlnenie a odškodnenie zo strany Londýna za úlohu…
Polícia preverovala v Nitre vynášanie krokodíla z bytu, objavila marihuanu
Policajti obmedzili na osobnej slobode 24-ročného muža, u ktorého v jednom z bytov na nitrianskom sídlisku našli marihuanu. Pôvodne išli…
Odsúdenie bývalej krajskej prokurátorky je podľa Žilinku významným signálom o napĺňaní spravodlivosti
Právoplatné odsúdenie bývalej krajskej prokurátorky v Bratislave Ivety Kopčovej za spôsobenie extrémnych prieťahov v trestných veciach považuje generálny prokurátor Maroš…






















