Program spoločnej štátnosti vypracoval už na začiatku prvej svetovej vojny Tomáš Garrigue Masaryk. Myšlienku prezentoval v zahraničí prostredníctvom Československej národnej rady, ktorú založili vo februári 1916 v Paríži spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom. Rada sa stala vrcholným orgánom česko-slovenského zahraničného odboja. Jej prostredníctvom i pôsobením československých légií, takmer stotisícovej armády bojujúcej na strane štátov Dohody, sa podarilo získať pre myšlienku vzniku nového štátu podporu vtedajších mocností.

Ešte počas vojny v máji 1917 vyslovili českí poslanci v rakúskom Ríšskom sneme požiadavku obnovenia českej štátnosti a spojenia českých krajín a Slovenska. Slováci sa pre takýto krok rozhodli na porade vedenia vtedajšej Slovenskej národnej strany v Martine 24. mája 1918 a spoločný program získal aj podporu Spojených štátov. Predstavitelia českých a slovenských organizácií v USA podpísali s T. G. Masarykom 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu, ktorá schvaľovala vznik spoločného štátu. Vláda USA uznala Československú národnú radu za legitímnu vládu 3. septembra 1918 a de facto sa tak pripojila k predchádzajúcemu francúzskemu (29. júna 1918) a britskému (9. augusta 1918) diplomatickému uznaniu.

Deklaráciu nezávislosti Československa (Washingtonskú deklaráciu) podpísali vo Washingtone Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Masaryk dokument oficiálne odovzdal americkej vláde.

Po vyhlásení kapitulácie Rakúska-Uhorska 28. októbra 1918 prepukli v Prahe spontánne demonštrácie. Moc prevzal Národný výbor a schválil zákon o vytvorení československého štátu. Za Slovákov ho vtedy podpísal Vavro Šrobár. V Martine vznikla 30. októbra 1918 Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa prijatím Deklarácie slovenského národa k novému štátu prihlásila. Deklarácia žiadala pre Slovákov neobmedzené právo na sebaurčenie na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.

Mierová konferencia v Paríži uzavrela začiatkom roka 1919 väčšinu územných sporov, ktoré vznikli po prvej svetovej vojne. Československo získalo územia Čiech, Moravy a Sliezska, územie Slovenska a vtedajšej Podkarpatskej Rusi. Na tomto území v tom období žili okrem Čechov a Slovákov aj viac ako tri milióny Nemcov a státisíce Maďarov a Rusínov. Národnostné menšiny tvorili v novej republike takmer tretinu obyvateľstva.

Vznik Československa zabezpečil podmienky, aby Slováci ako národ mohli prvýkrát vo svojej histórii slobodne rozvíjať svoj jazyk, vzdelanosť a kultúru, sformovať svoje kultúrne a politické elity. Spoločný štát Čechov a Slovákov zanikol 31. decembra 1992 a 1. januára 1993 sa rozdelil na dva samostatné a nezávisle štáty – Českú republiku a Slovenskú republiku.

ZMOS pripomína silu spolupráce medzi Čechmi a Slovákmi

Odkaz prvej Československej republiky (ČSR) pripomína silu vzájomnosti, solidarity a spolupráce medzi Čechmi a Slovákmi. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) verí, že tieto hodnoty zostávajú živou súčasťou slovenskej identity a základom pre rozvoj samospráv v demokratickom Slovensku. TASR o tom informovala riaditeľka Kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková pri príležitosti 107. výročia vzniku prvej ČSR.

„Tento historický míľnik položil základy moderného slovenského štátneho, kultúrneho a samosprávneho života. Spoločný štát Čechov a Slovákov otvoril cestu k rozvoju demokracie, vzdelania a miestnej samosprávy,“ uviedlo združenie. Dodalo, že bez prvej ČSR by nebolo dnešného Slovenska.

ZMOS si v utorok uctí pamiatku vzniku prvej Československej republiky v Bratislave, v stredu (29. 10.) v mestskej časti Ružomberka Černová a v Martine. Tam si pripomenie prijatie Martinskej deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili k spoločnému československému štátu, a takisto obnovenie činnosti Matice slovenskej. Pri tejto príležitosti ZMOS položí kvety aj k pamätníku predsedu Slovenskej národnej rady Matúša Dulu.

Šutaj Eštok pripomína, že vďaka vzniku ČSR sa otvorila cesta k modernej slovenskej štátnosti

Politické spory prichádzajú a odchádzajú, ale priateľstvo medzi Slovenskom a Českom zostáva. Pri príležitosti 107. výročia vzniku prvej Československej republiky (ČSR) to vyhlásil minister vnútra a šéf Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. „Som presvedčený, že s novou českou vládou dokážeme na tento odkaz nadviazať,“ uviedol v stanovisku.

Vznik samostatného československého štátu bola podľa ministra udalosť, ktorá otvorila cestu k modernej slovenskej štátnosti. „Z tohto spoločného príbehu vyrástli dve samostatné krajiny, ktoré aj po rozdelení spája úcta, priateľstvo a vzájomný rešpekt,“ skonštatoval Šutaj Eštok.

Slovákov a Čechov podľa Blanára spája hlboké porozumenie, ktoré pretrváva aj po rokoch

Slovákov a Čechov spája spoločná história, hlboké porozumenie, ktoré pretrváva aj po rokoch samostatnosti. Spoločné puto zostáva pevne zakorenené v minulosti a živé v súčasnosti. Uviedol to minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti 107. výročia vzniku prvej Československej republiky.

„Slováci a Česi sa v roku 1918 spojili do spoločného štátu. Naše národy sú si jeden pre druhého ako blízki príbuzní – rozumieme si bez prekladu, cítime k sebe prirodzenú blízkosť. Spolu sme žili v jednom štáte, prekonávali výzvy, budovali základy demokracie a štátnosti,“ povedal Blanár.

Tvrdí, že predkovia už pred viac ako 100 rokmi vedeli, že len spoločným hlasom môžu obstáť v nepokojných časoch. Slovenská republika by podľa Blanára nevznikla tak pokojne a dôstojne, keby neexistovalo Československo. A Československo by nevzniklo, keby sa v roku 1918 Česi neprihlásili k Slovensku a Slováci sa o dva dni neskôr v Martine neprihlásili k Česku, uviedol. Šéf diplomacie to označil za spoločný historický dôkaz, že národ, ktorý pozná svoju minulosť, má pevnejšie základy pre budúcnosť.

„Dnešný deň nám pripomína, že štátnosť nie je samozrejmosť. Je výsledkom odvahy, múdrosti a jednoty. A hoci dnes máme vlastné vlády, vlastné rozhodnutia a vlastné cesty, stále nás spája úcta, priateľstvo a spoločné korene,“ podotkol Blanár.

Prvý samostatný štát Čechov a Slovákov vznikol 28. októbra 1918, keď Národný výbor československý v Prahe prijal zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Republika mala výrazný podiel na zachovaní národného bytia Slovákov. Prvýkrát v dejinách mali Slováci jasne vymedzené hranice svojho územia a z národa, ktorý v Rakúsko-Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov.