V úvode textu exminister uviedol, že aj keď sa to málo spomína, považuje za dôležité spomenúť, že Rusko zažilo od roku 2000 až doteraz jeden z najväčších skokov v životnej úrovni za svoju históriu. „Rozhodne v zmysle životnej úrovne bežného občana. Z postsovietskej biedy, zo strašných 90. rokov, sa za jednu generáciu dostali na niečo, čo sa približuje materiálnej úrovni európskych krajín,“ konštatuje exminister.

Uznáva, že medzi jednotlivými regiónmi je badať isté rozdiely : „Machačkala rozhodne nevyzerá ako Moskva, Astracháň mimo centra pôsobí rovnako rozbito ako v sovietskych časoch,“ konštatuje.

Zdôraznil, že väčšina ľudí v krajine dnes žije vo vlastných, čistých bytoch – majú k dispozícii školy či polikliniky a nemocnice, ktoré vyzerajú upravene a moderne – niekedy lepšie ako na Slovensku, a majú dnes už pomerne rozsiahlu strednú triedu, ktorá jazdí na pomerne moderných autách a chodí na veľmi pohodlné dovolenky.

„A to nezmenila ani vojna, ktorú ich hospodárstvo a životná úroveň znáša pomerne dobre,“ uviedol.

Čo je za tým? Draxler hovorí o troch kľúčových aspektoch úspechu : „A tie platia, či už sa nám páči Putin alebo ním pohŕdame, alebo do akej miery odsudzujeme inváziu na Ukrajinu,“ píše.

Politická stabilita kombinovaná so slobodou podnikania

Za prvý dôležitý bod exminister považuje politickú stabilitu, ktorá úzko spolupracuje so slobodou podnikania. „Na rozdiel od ultra chaotických 90. rokov dnes inštitúcie fungujú, možno nie ideálne, ale stabilne – a to je základ,“ konštatuje Draxler.

Draxler vyzdvihol, že ruská ekonomika síce nie je nejako ultra inovatívna, ale zvládajú vyrábať dnes už na pomerne vysokej (určite nie sovietskej) úrovni takmer hocijaký spotrebný tovar. „Masívne sa zlepšilo fungovanie poľnohospodárstva (to je jeden z najúspešnejších aspektov transformácie po roku 2000),“ doplnil.

„Veľa z toho zvládajú domáce ruské podniky. Bez tej politickej stability by to išlo ale ťažko, hoci sa v takej špecifickej krajine, ako je Rusko, musela načas nastoliť špecificky,“ dodal.

Imperiálne ambície

V druhom bode exminister zdôrazňuje, že Rusko si dáva pozor, aby ho nepohltili drahé imperiálne ambície – teda presne to, na čo hospodársky doplatil Sovietsky zväz.

„Ruská elita si doteraz dáva pozor, aby sa nenechali „uzbrojiť“ ako za čias Studenej vojny či aby masívne nedotovali celý rad ďalších krajín, od Bulharska po Angolu, čo ich kedysi výrazne vyčerpávalo (aj tým, že inžinieri či agronómovia vyslaní za hranice potom chýbali doma),“ píše Draxler.

„Inými slovami, je to presne naopak ako sa to podsúva vo veľkej časti západných médií. Oni by mohli ešte výraznejšie zvýšiť zbrojnú výrobu (teraz zďaleka nie sú na sovietskych úrovniach) alebo masívnejšie vysielať ľudí do Afriky, kde sa im vcelku momentálne darí vytláčať bývalé koloniálne mocnosti…,“ vysvetľuje exminister.

„Rusko si na toto dáva veľký pozor a šetrí zdrojmi v prospech domáceho rozvoja a blahobytu,“ dodal.

Meritokratický režim

Draxler v treťom bode poukázal na to, že režim v Rusku je napriek všetkému v mnohom meritokratický a dáva silný dôraz na vzdelanie a vzdelávanie.

„A to je práve to, kde by sme sa mali poučiť aj my,“ myslí si.

„A vidíte to veľmi ľahko – už len pri pohľade na ruské správy, kde je téma školstva veľmi častá,“ konštatuje.

„ Prezident preberá s ministrom školské reformy, premiér sa rozpráva s lektormi počas návštevy vysokej školy, potom reportáž z nejakej veľkej študentskej súťaže či festivalu študentských nápadov – všetko veci, ktoré štát výrazne podporuje,“ dodal.

Poukázal tiež na to, že Rusko pomerne masívne investuje do vysokých škôl, ktorým pribúdajú nové, často pomerne výstavné budovy.

„V televízii chodia relácie o kozmonautike, nie o plochej Zemi,“ poznamenal.

„Aj režim je v mnohom meritokratický. Iste, má to svoje limity. Určite sa často stane, že sa cení lojalita viac ako rozumové schopnosti….,“ píše exminister. Ale : „Po prvé, dbá sa na to, aby sa podchytili chytrí ľudia, kde sa len dá, a dostali sa do služieb režimu,“ uviedol a dodal : „A, po druhé, ani ľuďom ceneným pre lojalitu viac ako pre intelekt sa už dnes nedovoľuje, aby zo seba robili čistých, s prepáčením, debilov.“

„Režim je totiž postavený na racionálnych základoch- a takto musí byť reprezentovaný,“ konštatuje Draxler.

Uviedol, že takto napríklad počas pandémie nebolo dovolené šíriť rôzne z internetu okopírované „teórie“. Naopak : „Ruská vláda prijala veľmi prísny zákon, ktorý umožňoval poslať ľudí do väzenia až na päť rokov za šírenie nepodložených pandemických špekulácií, ak by mohli viesť k ohrozeniu verejného zdravia,“ uviedol a vysvetlil, že vlastne „kovidfašizmus“ bol v Rusku oveľa prísnejší ako na Západe.

„S ešte tvrdšími trestami rátala pandemická legislatíva v prípade porušenia hygienických nariadení (nosenie rúška, karanténa),“ uviedol a dodal, že v extrémnych prípadoch išlo až osem rokov väzenia. „Úplne jedno, čo si vy o nariadení myslíte po „preštudovaní“ niekoľkých stránok na internete,“ poznamenal.

„Aj preto v Rusku, na rozdiel napríklad od Slovenska, nebolo vidno skupiny „hrdinov“, ktorí by bliakali na predavačov či šoférov MHD že oni predpisy nebudú dodržiavať, alebo nebodaj chodili vyrevúvať pred domy doktorov. Okrem väzenia by dostali asi aj riadne obuškom….,“ konštatuje Draxler. „A ak by bliakali, že Putin je netvor, lebo im nariadil nosenie rúšok, to už by boli asi dupľom prekvapení, ako rýchlo by to s nimi vybavili…,“ dodal.

Poznamenal, že toto je, bohužiaľ, výhoda režimov ako je ten ruský, oproti nám, kde sme jednoducho dosť liberálne prehnití a hocikto si myslí, že právo kričať nezmysly na všetky svetové strany je niečo, čo sa dá nájsť v charte ľudských práv, čo v skutočnosti nie je pravda. „S tým súvisí aj to, že Rusko si dáva dosť pozor aj na to, aby sa tam nešírili americké konšpi-teórie. Režim totiž dosť jasne vie, že to nie je len taká nevinná zábavka,“ poznamenal.

„Ani nehovorím, že keby ste tam príliš často postovali na sociálnych cieťach, ako octujete proti chemtrails a zverejňovali fotky kondenzačných čiar (ktoré sú, čuduj sa svete, aj v Rusku), asi by si vás úrady trochu podali – keďže režim nemá veľmi rád, ak ho obviňujú, že chce napríklad hromadne tráviť obyvateľstvo,“ uviedol.

„A, ako hovorím, pre nich našťastie nie sú tak otrávení liberalizmom ako my a vedia sa s podobnými vecami pomerne rázne vysporiadať,“ dodal.

Rusko v tom má pomerne dlhú tradíciu

„Nie náhodou zvyknem pripomínať Petra Veľkého, za ktorého istý čas domáca konšpi scéna pomerne narástla,“ poznamenal a vysvetlil, že terčom bol samotný Peter, ako ničiteľ všetkého ruského, s jeho dôrazom na kopírovanie Západu v mnohom, čo on požadoval za užitočné, ale doma sa to nepáčilo, a tak sa špekulovalo, čo to toho prozápadného satana núti robiť. „Vysporiadal sa s tým jednoducho, dal najviditeľnejších konšpirátorov poriadne zmlátiť,“ uviedol.

Poznamenal, že Katarína Veľká sa podobne nijako nemazmala s ľuďmi, ktorí napríklad ostro protestovali proti jej (západniarskym) nápadom na očkovanie. „Mimochodom, režim samozrejme vie, že niektoré skupiny ľudí potrebujú rôzne povery a dbá o ne, ale vyberá tie, ktoré nie sú protištátne,“ uviedol.

„A tak sa pestuje kult Baby Vangy prípadne nejakých domácich mystikov a psychotronikov – to má bulvár a občasne aj televízie dovolené,“ pokračoval a dodal, že opäť, nie v zmysle, že by sa podporovalo takéto šírenie z úst oficiálnejších osôb. „A áno, iste, šíria aj pre nich užitočné jasne politicky zamerané konšpi teórie,“ uviedol.
„Ale chemtrails, pristátie na Mesiaci, plochá Zem a iné veci americkej proveniencie nie sú veľmi dovolené…,“ poznamenal a dodal, že podobne tomu je v Číne, kde sú extra citliví na rôzne nezmyselné kulty a internet kontrolujú ešte prísnejšie ako v Rusku.

„To je veľký rozdiel oproti situácii u nás, kde je dovolené prečítať si hocijaký príbeh vymyslený niekým v Arizone či Texase, a masovo šírený americkými sociálnymi sieťami, a podieľať sa na jeho ďalšom šírení,“ tvrdí Draxler.

Uznal, že politicky je do veľkej miery výhodné tieto príbehy využívať – „Ppreto to aj ešte nejaký čas budeme u nás robiť, ale ak by to trvalo príliš dlho, príliš to rozožerie spoločnosť.“

Poukázal na to, že v Rusku je to iné, pretože sú veľmoc a reálne potrebujú budovať domáce kapacity. „Človek s alobalom na hlave vám asi bude nanič, keď potrebujete mysliaceho technika do továrne alebo ľudí na organizáciu verejného sektora,“ poznamenal.

„Menšie krajiny, s menšími ambíciami, to majú trochu iné. Ale aj u nás by sme si mali brať príklad, v budúcnosti, a jasne pomenovať, čo je protištátna činnosť, aj zdanlivo nevinná,“ pokračuje Draxler.

„Toľko teda k Rusku a nejakým všeobecnejším lekciám aj pre nás,“ zhodotil.

Uznal, že my sme v inom priestore, s inými tradíciami a domácimi problémami… „Ale občas sa oplatí trochu sa pozrieť na iné krajiny a porovnávať. Aj kriticky, aj tam, kde sa dá inšpirovať,“ dodal..

„Takto by sme to častejšie mali robiť aj s inými krajinami. Je jedno, či z východu alebo západu, nie ofrfľávať alebo naopak nekriticky vzývať, ale celkom pragmaticky si povedať, čo tam ako robia a ak sa niečo zdá užitočné, poučiť sa z toho,“ napísal exminister v závere.

Prečítajte si tiež :

• Vyústi vyšetrovanie pandémie do vážnej koaličnej krízy ?
• Kto straší jadrovými zbraňami ?