Kto straší jadrovými zbraňami ?

Od počiatku jadrového konfliktu sa stalo medzi časťou veľkých médií populárne podsúvať, že Kremeľ vraj straší, že by prípadne chcel použiť jadrové zbrane. „Nie je to pravda,“ píše Juraj Draxler v príspevku na sociálnej sieti

19. 06. 2024 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

V Prahe pokračuje neformálne stretnutie šéfov diplomacií krajín NATO

Na snímke generálny tajomník MATO Jens Stoltenberg (vpravo) a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken počas tlačovej konferencie pred neformálnym stretnutím ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Černínskom paláci v Prahe

Bratislava 19. júna 2024 (HSP/ Facebook / Foto: TASR/AP-Petr David Josek, Pool)

▶ ❚❚ ↻

„Administratíva ruského prezidenta mesiace trpezlivo vysvetľuje, že ruská jadrová doktrína, ktorá je verejná, úplne vylučuje akékoľvek použitie jadrových zbraní, aj taktických, v súvislosti so situáciou na bojisku na Ukrajine a v okolí,“ píše Draxler v úvode svojho statusu.

V USA to nie je jasné

Draxler poukázal na to, že napríklad pri americkej jadrovej doktríne to je naopak – nie je jasné, či by Amerika prípadne nebola schopná jadrové zbrane použiť aj preventívne, a ako prvý úder.

„Rusko podľa svojej doktríny nemôže použiť jadrové zbrane ani v prípade masívneho napadnutia svojho územia konvenčnými silami,“ uviedol.

Jadrové zbrane totiž môže Rusko použiť len v prípade “existenčnej hrozby Rusku” – teda zániku Ruska ako štátu, vysvetľuje exminister. „Toto niekoľkokrát hovorca prezidenta Dmitrij Peskov unavene vysvetľoval západných novinárom,“ pripomenul.

„Neplatí teda, že by Rusi siahli po jadrových zbraniach, keby ich napríklad Ukrajinci začali vytláčať na Ukrajine,“ uviedol.

„A samotný Putin nedávno na stretnutí zoči-voči zahraničným novinárom žiadal, aby prestali podsúvať, že ruská vláda sa vyhráža použitím jadrových zbraní,“ dodal.

Je pravdou, že od počiatku konfliktu Rusko jasne deklaruje, že je pripravené brániť sa všetkými prostriedkami. „Robí tak zároveň s varovaním, že je pripravené reagovať, ak by sa ho niekto pokúšal napadnúť zničujúcim úderom – k čomu síce s extrémne malou pravdepodobnosťou, ale predsa len môže dôjsť,“ konštatuje Draxler.

„Iste, niekoľkokrát došlo k tomu, že v televízii niektorí nechutnejší propagandisti na ruskej strane otázku použitia jadrových zbraní vytiahli. Naozaj to bolo nechutné a treba ich za to odsúdiť. Ale prezidentská administratíva si vždy dala záležať na tom, aby komunikovala, že v žiadnom prípade nejde o oficiálnu politiku,“ dodal.

Je to naopak

„Naopak, bol to generálny tajomník NATO, ako oficiálny predstaviteľ, kto tento víkend vyzval na aktivizáciu jadrových zbraní na strane NATO,“ pripomenul Draxler.

„A je to NATO, ktoré už niekoľko rokov posúva cvičenia, vrátane tých, ktoré preberajú scenár jadrovej vojny, čoraz bližšie k hraniciam Ruska…,“ pokračoval.
„Najmä ale – boli to USA kto vystaval raketové základne v Rumunsku a Poľsku. Hoci Rusko tvrdo protestovalo. A boli to USA kto začal na Ukrajine stavať utajované základne,“ dodal.

Existencia jadrových zbraní ale aj vysoko efektívnych rakiet ako takých znamená, že veľmoci sú extrémne nervózne z toho, kde sa nachádzajú zariadenia nepriateľa, myslí si exminister.

„Je to už takmer klišé ale oplatí sa opakovať: USA boli ochotné pred viac ako polstoročím (!) ísť na hranu jadrovej vojny v momente, keď sa Sovietsky zväz pokúsil umiestniť svoje rakety na Kube,“ poznamenal.

Nielen to

A nielen to : „ Súčasťou dohôd, ktoré vtedy konfrontáciu ukončili, bolo, že Sovietsky zväz na Kube neumiestni ani iné inštalácie strategického charakteru. USA na to poukázali v 80. rokoch, keď sa objavili špekulácie, že by Sovietsky zväz mohol na Kube postaviť ponorkovú základňu,“ doplnil.

Pri dnešnej raketovej technike je možné nepriateľa zasiahnuť na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov v priebehu pár minút. „Na vyradenie protivníka z prevádzky tak teoreticky netreba masívny úder na všetky jeho kapacity, stačí dekapitačný úder proti hlavným strediskám politického a vojenského velenia,“ uvažuje.

„Aj preto Ruská federácia v prípade amerických raketových inštalácií vo východnej Európe poukazovala na to, že v princípe proti nim nič nemá – ak by naozaj mali slúžiť ako obranný štít proti Iránu, ako bolo deklarované. Avšak potrebuje mať záruky, že sa tam nechystá nič nepriateľské voči Rusku,“ píše Draxler.

„USA sa s nimi ale odmietli baviť o hocijakej možnosti pravidelných inšpekcií. Dokonca odstúpili od troch kľúčových dohôd na kontrolu zbrojenia (Open Skies, INF Treaty a AMB Treaty)…,“ poznamenal.

Práve to podľa exministra extrémne zvýšilo jadrové napätie medzi veľmocami. „A to pretrváva. A naozaj to nebolo Rusko, kto to vyvolávanie napätia inicioval,“ napísal v závere svojho textu.

Vráťme sa ešte k otázke z úvodu Draxlerovho príspevku : Kto straší jadrovými zbraňami? „NATO a USA.“

Prečítajte si tiež :

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Situácia na Blízkom východe sa síce po útoku Izraela na Irán výrazne zhoršila, no ešte horšie by podľa českého premiéra Petra Fialu bolo, ak by sa Irán dostal k jadrovej zbrani. Dodal, že by to bolo extrémne riziko pre celý svet a v tomto kontexte je podľa neho nutné vnímať izraelský postup. Povedal to na debate s voličmi v Hradci Králové.