Prečo mnohí ľudia chcú voliť niekoho, koho vlastne nechcú? Plánujete aj vy kúpiť volebnú mačku vo vreci?

Bratislava 3. augusta 2023 (HSP/Foto:TASR – Radovan Stoklasa)

Voliči Hlasu veľkou väčšinou uprednostňujú Smer-SSD pred PS a zároveň chcú voliť Hlas kvôli jeho lídrovi Pellegrinimu – ten však pritom zjavne chce radšej PS než Smer. Dáva vám to zmysel? A podobných nelogických vecí sme našli viac

Koho si ako koaličného partnera želajú voliči Hlasu-SD? Až 62 percent si ich želá za partnera stranu Smer-SSD, zatiaľ čo iba 17 percent voličov Hlasu by chcelo ísť do koalície s Progresívnym Slovenskom.

Toto je veľmi dôležitá informácia, ktorú v uplynulých dňoch priniesol prieskum agentúry Ipsos, ktorý vypracovala pre Denník N (viď tu). Z prieskumu potom zároveň vyplynulo, že len 32 percent voličov Hlasu by bolo nespokojných, keby Hlas išiel do koalície so Smerom, ale až 67 percent voličov Hlasu si neželá za koaličného partnera Progresívne Slovensko.

V tejto súvislosti je veľmi zaujímavá aj informácia z iného prieskumu, ten priniesla pred mesiacom agentúra NMS Market Research a objednal si ho denník SME. Podľa tohto prieskumu je Hlas stranou, ktorej voliči sú najviac naviazaní na osobu lídra, keď až šesť z desiatich voličov považuje Petra Pellegriniho za jeden z hlavných dôvodov, prečo budú voliť Hlas (viď tu). Peter Pellegrini však zjavne má problém so Smerom a najmä jeho predsedom Robertom Ficom a evidentne by radšej išiel s progresívcami.

Čo to hovorí o voličoch Hlasu? Chcú voliť Hlas kvôli Petrovi Pellegrinimu, ale jeho politiku pritom v skutočnosti nechcú… Nie je to zvláštne? Tí, ktorí nemajú radi Hlas hovoria, že veď to sa dalo čakať, že voliči Hlasu, to sú práve tí prelietaví, ktorí sa vlastne o politiku ani nezaujímajú, volia len podľa sympatií a tak to potom vyzerá. Avšak podobné nezrovnalosti medzi želaním voličov a tým, kam stranu smeruje jej líder, sa dajú nájsť aj v prípade iných politických subjektov.

Napríklad u potápajúceho sa hnutia Sme rodina. Len 40 percent voličov tohto hnutia je stotožnených s myšlienkou, že by išli do jednej koalície s progresívcami, pričom je úplne jasné, že práve to by sa stalo, keby bolo dosť hlasov na vznik takej koalície. Mimochodom, tu je zaujímavé, že voliči hnutia Borisa Kollára si podľa prieskumu vlastne väčšinovo neželajú koalíciu s nikým z veľkých strán: odmietajú Smer, Hlas, Republiku, PS a dokonca aj OĽaNO. Ešte šťastie, že šéf hnutia by išiel takmer s kýmkoľvek.

Ale tento politický subjekt zrejme bude aj tak riešiť úplne iné problémy: jeho preferencie idú nebezpečne dolu vodou. A nie iba kvôli Kollárovej nechutnej kauze o hádzaní deckom a zmlátení zlatokopky. Pred štyrmi rokmi im niekto ešte mohol naletieť na to, že sa tvárili suverénne, dokonca vlastenecky a euroskepticky (obalamutili a priviedli na Slovensko aj Marine Le Penovú, spomínate si?) a na ich svätosväté sľuby o postavení štátnych bytov, o sfunkčnení referenda, o urobení exekučnej amnestie a oslobodení ľudí z dlhového otroctva, ale voliť ich aj tentoraz, po skúsenostiach z tohto volebného obdobia, to už by zaváňalo diagnózou.

Alebo také KDH. Oni v tom KDH nechcú hovoriť o tom, s kým by do koalície išli, a majú na to veľmi dobrý dôvod: keby totiž otvorene povedali, že kvôli porážke Smeru by neváhali ísť ani do koalície so sodomistami z Progresívneho Slovenska, tak by mnohých voličov naštvali a stratili by percentá, možno by sa dokonca nedostali nad osudovú päťpercentnú hranicu. Podľa vyššie spomenutého prieskumu by totiž iba 21 (!) percent voličov KDH súhlasilo s koaličným partnerstvom s PS.

Takéto „klamanie telom“, keď predstavitelia jednotlivých populistických strán jedno voličom naznačujú (hoci to otvorene nepovedia) a iné napokon urobia, je nečestné a v podstate podvodné, obzvlášť u tých, ktorí o sebe tvrdia, že sú kresťania. No ale účel svätí prostriedky, prináša to hlasy naivných voličov a peniaze – a či je politika kresťanská alebo nekresťanská, o to v nej v tzv. demokracii predsa ide, či nie?

Možno týmto voličom naozaj treba otvorene vysvetliť, že 2 + 2 = 4, a že ak volia takéto strany, ktoré klamú telom a po voľbách by sa spojili s Progresívnym Slovenskom, tak v skutočnosti volia vládu najhorších nepriateľov kresťanstva a vlastenectva. Títo voliči budú potom štyri roky banovať, čo za katastrofu to zvolili, lenže to už bude neskoro. A že to už mohli radšej voliť toho s tými fiatkami, lebo s tým je aspoň sranda a nemení kurz, keďže nikdy žiadny nemal.

Ako sa občan proti tomu môže brániť? Je to veľmi jednoduché, a zároveň pre niekoho aj veľmi ťažké: stačí sa zamyslieť a voliť strany, u ktorých je jasné, že sa od svojho kurzu neodchýlia.