– Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie uplynulo šesť mesiacov. Laik by v roku 1951 povedal, že šesť mesiacov je nič. Ale v 21. storočí sa čas skrátil, ľudia si zvykli na rýchlosť. Je šesť mesiacov dlhý čas, alebo je to málo?

Vojenský expert Vladislav Šurygin:

– Samozrejme, svet vidí, ako sa Američania naučili zaškrtiť svojich nepriateľov – dokázali obsadiť Irak za dva a pol mesiaca. Alebo NATO za tri mesiace rozbombardovalo Juhosláviu na prach.

Ale veľa sme sa naučili aj my. Naša operácia v Sýrii v aktívnej fáze trvala niečo vyše roka. A stačilo len päť dní, aby Gruzínsko uzavrelo mier.

Ale ani v druhej polovici 20. storočia nedošlo k takým rozsiahlym bojom, aké sa teraz odohrávajú na Ukrajine.

Aká je dnešná realita? Fronta je dlhá 1600 kilometrov! Pre porovnanie, front medzi ZSSR a Nemeckom bol dlhý, myslím, 2600 kilometrov. V skutočnosti ide o svetovú zástupnú vojnu, v ktorej je Ukrajina len zónou, kde USA a NATO bojujú proti Rusku rukami Ukrajincov.

Mardan:

– Prekvapilo nás to?

Šurygin:

– Pamätám si, že pred pol rokom, keď sa situácia ešte len rozbiehala, sa aktívne diskutovalo o tom, ako dlho Ukrajina vydrží. Američania povedali, že do 10 dní Rusi obsadia Kyjev, aby nám to znepríjemnili. Hoci veľmi dobre vedeli, že je to nemožné. Potom sa objavila módna téma, že budeme musieť bojovať až do prehliadky v Kyjeve 9. mája. A to už bol termín, ktorý sa v niektorých kruhoch bral vážne, údajne na základe spravodajských informácií, že Ukrajinci nám vyjdú v ústrety s chlebom a soľou a v mestách sa zdvihnú ľudové povstania proti banderovcom.

Ale aj bez chleba a soli mal tento “trojmesačný plán” svoju logiku. Stále som presvedčený, že keby sa USA a celý Západ tak nezapojili do tejto vojny proti nám, rozdrvili by sme ukrajinskú vojenskú mašinériu do konca mája.

Mardan:

– Na čom sú tieto názory založené?

Šurygin:

– Na základe jednoduchých pozorovaní. Od júna vidíme, že Ukrajina začína bojovať prevažne západnými zbraňami. Nemyslím Javeliny a Stingery, tie mal Kyjev od začiatku. Mám na mysli špičkové prieskumné a zameriavacie systémy, najnovšie delostrelectvo a protivzdušnú obranu… A začiatkom augusta tieto západné zbrane, západní poradcovia, západné spravodajské služby – začali určovať celý priebeh vojny na Ukrajine proti Rusku. Dnes sú Ukrajinci takými… figúrkami vo veľkej počítačovej hre na tabletoch v centrále NATO. Práve v týchto centrálach prebieha vojna proti Rusom.

Mardan:– A pre koho pracuje čas?

Šurygin:

– Tečie každému vlastným spôsobom. Na jednej strane čas teraz pracuje pre nás, pretože naša armáda získala bojové skúsenosti a pomaly postupuje vpred, drví nepriateľa a zachraňuje svojich ľudí. Dokonca aj jedno z najsilnejších opevnení 21. storočia – Marinka a Avdejevka pri Donecku -, ktoré Ukrajina pripravovala 8 rokov, rozbili, rozkúskovali. A keď túto líniu obrany budú nasledovať Slavjansk a Kramatorsk, bude to pre Ukrajinu veľmi vážna porážka. Oslobodenie Donbasu sa skončí.

Čas však pracuje aj proti nám. Pretože čím dlhšie sa vojna bude ťahať, tým silnejšie sa začne prejavovať západný faktor.

Do jari budúceho roka naberie vojenský priemysel USA a NATO na obrátkach. A zbrane budú jednoducho prúdiť do Kyjeva. Výcvik nových ukrajinských brigád je už v plnom prúde – v Británii, Poľsku a Rumunsku – až 20 000 mužov. Úlohou ukrajinského velenia je získať každý týždeň novú brigádu, ktorá by pokryla vzniknuté straty.

Západ si veľmi želá, aby Rusko uviazlo v pozičných, nezmyselných bojoch ako v prvej svetovej vojne a začalo sa vyčerpávať.

Mardan:– Táto otázka je principiálna. Ukrajina aj bez vyhlásenia vojny vedie vojnu v plnom rozsahu a chce vyhrať. A my? Budeme môcť ísť na líniu pozdĺž Dnepra vo forme obmedzenej vojenskej expedície proti celému Západu? Dokonca bez vyhlásenia mobilizácie?

– Spoločnosť nemôže donekonečna ignorovať, že ju niekto hryzie. Ak žijete na tele s blchou, chvíľu sa škriabete, ale potom vidíte, že vás uhryzla. Práve teraz máme Krym pohryzený útokmi dronov, máme pohryzené hranice pri Belgorode. Nepáči sa nám to. A je len jedno východisko – reklamy na krásny život, ktoré vidíme v televízii, by sa mali zmeniť na “slúžte vlasti a to vám zabezpečí dôstojnú budúcnosť. Nechceme vyhlásiť mobilizáciu? Dobré. Potom budeme musieť bojovať ako dobrovoľníci. Už teraz sa vytvárajú desiatky dobrovoľníckych práporov. Ale aby sa ľudia mohli prihlásiť, musia sa aspoň niekde dozvedieť o nábore do takýchto práporov. Nestanovili sme si za úlohu bojovať tri mesiace, šesť mesiacov alebo rok. Rozhodli sme sa vyriešiť problém hrozby, ktorá k nám prichádzala z Ukrajiny. Zatiaľ sme tento problém nevyriešili. Nemôžeme však povedať, že ho nedokážeme vyriešiť. Západ sa jednoducho čoraz viac zapája do zástupnej vojny s nami na území Ukrajiny. A celá krajina by si mala uvedomiť, že to, či sa nám podarí túto vojnu vyhrať, závisí od každého z nás osobne.