Bratislava 8. novembra 2018 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Andre Penner)
Občianske združenie Proti prúdu dnes v Bratislave vyjadrilo solidaritu ľuďom bez domova v Maďarsku, kde sa od polovice októbra život na ulici považuje za trestný čin. Toto opatrenie podľa štatutárky združenia Sandry Pazman Tordovej a organizátorky Pouličnej akcie solidarity s ľuďmi bez domova, ešte viac zhoršuje zúfalú situáciu týchto ľudí. Inštaláciou postelí z lavičiek na Šafárikovom námestí, združenie apelovalo na politikov, aby namiesto represie a šírenia ľahostajnosti hľadali skutočné riešenia bezdomovectva
„Znepokojujú nás výroky komunálnych politikov o tom, že ľudia bez domova svojou prítomnosťou obťažujú občanov, sedia na lavičkách a vozia sa v mestskej hromadnej doprave a najlepším riešením by ich bolo sústrediť na okraj mesta. Dokonca niektorí sľubujú voličom, že po ich zvolení navrhnú podobné opatrenia ako v Maďarsku,“ uviedla Pazman Tordová. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Proti prúdu Petra Nagyová,
Len v Bratislave sa podľa posledného sčítania nachádza 2 604 ľudí bez domova, ale odhadom ich môže byť aj 4 000. „Chceli sme dnes počas nášho happeningu a krátkej Pouličnej akcie solidarity vysvetliť, ako im môžeme spoločne pomôcť. V súčasnosti neponúkame týmto ľuďom dostatočné služby a veľké šance na to, aby sa ich situácia zlepšila. Chýba tu cenovo dostupné bývanie, v ktorom by mohli ukončiť svoje bezdomovectvo,“ vysvetľuje Pazman Tordová. Dodala, že viac cenovo dostupných bytov pre zraniteľných ľudí s nízkym príjmom ako sú seniori, zdravotne postihnutí, osamelé matky s deťmi a ľudia bez domova alebo na hranici chudoby, podľa nej znamená pre spoločnosť menej ľudí, ktorí končia na ulici alebo na lavičkách pod našimi oknami.
Podľa kazateľa Cirkvi Bratskej v Bratislave Daniela Pastirčáka, ktorý akciu podporil, sa nájdu politici, ktorí by chceli vyriešiť prítomnosť ľudí bez domova v meste tak, že ich z mesta vyženú. “Ale to je len prvý krok k tomu, že z nich robíme občanov druhej kategórie. Takéto výroky, ale aj napríklad predelená lavička, sú malým, ale viditeľným krokom k tomu, že zbavujeme ľudí bez domova ľudských práv, ako sa to momentálne deje v Maďarsku. Namiesto toho, aby sme im pomohli nájsť cestu k domovu, smerujeme k neslobodnej spoločnosti, do pekla,” povedal. Ivan Lorenc z OZ Proti prúdu, ktorý spolupracuje aj na Národnej stratégii prevencie a riešenia bezdomovectva v Bratislave, podotkol, že je neľudské trestať niekoho za to, že nemá kde bývať. “Represívne opatrenia nevedú k zlepšeniu života, ale šíria ľahostajnosť voči ľuďom bez domova, ktorí sa nevedia brániť,” skonštatoval.
OZ Proti prúdu už sedemnásť rokov pomáha riešiť situáciu ľudí bez domova cez projekt predaja pouličného časopisu Nota bene a ďalšie projekty ako sú Nosiči batožín, podpory bývania a obhajoby práv ľudí bez domova. Združenie podáva ruku na spoluprácu komunálnym politikom a vyzýva ich, aby nešli cestou represie, ale aby spoločne hľadali riešenia, ktoré skutočne vedú k ukončeniu bezdomovectva. Výzvu solidarity s ľuďmi bez domova v Maďarsku iniciovalo OZ Proti Prúdu a podporilo ju 14 organizácií venujúcich sa ľuďom bez domova a v núdzi. Zapojiť sa možno na: www.changenet.sk/?section=kampane&x=987240. Pri inštalácii lavičiek sa združenie inšpirovalo dielom umelkyne Sarah Ross s názvom Archisuit, ktorým spolu s umeleckou komunitou v Los Angeles odpovedala na reštriktívnu „nepriateľskú“ architektúru v meste.