Posolstvo ct. Matky Alfonzy Márie Eppingerovej je ešte stále živé

Francúzsko 23. júla 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:PrintScreen:Vatikan)

Proces blahorečenia ctihodnej Matky Alfonzy Márie Eppingerovej sa dostal do záverečnej fázy. Po uznaní zázraku na jej príhovor bude definitívnym zavŕšením kauzy slávnostný beatifikačný akt. Ten vykoná prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Giovanni Angelo Becciu v nedeľu 9. septembra 2018 o 14.30 vo francúzskom Štrasburgu, v Katedrále Notre Dame de Strasbourg.

Duchovný odkaz rehoľnej zakladateľky si pripomenieme prostredníctvom jej myšlienok, ktoré pre Vatikánsky rozhlas vybrala sestra Arimatea Kiškovská z Kongregácie Božského Vykupiteľa:

Čoskoro blahoslavená, ct. Alfonza Mária Eppingerová (krstným menom Alžbeta) nám zanechala bohaté dedičstvo, z ktorého môžeme čerpať ešte aj dnes. Alžbeta vyrastala v hlboko katolíckej rodine. Už od detstva Alžbeta prechovávala veľkú úctu ku kňazom. Veľmi sa tešila na hodiny náboženstva. Vo svojich jedenástich rokoch počula od pána farára ako vysvetľoval celé Kristovo utrpenie počas slávenia bohoslužby. Vo svojej biografii spomína:

„Ustavične mi v ušiach znejú slová, ktoré povedal o Ježišovom utrpení v Olivovej záhrade: ´Pozrite deti, koľko vytrpel Ježiš, náš Spasiteľ, kvôli našim hriechom. Utrpenie je už vtedy kruté, keď niekomu spôsobí pot, no aké musí byť, keď utrpenie zapríčiní až krvavý pot. Takéto Ježišovo utrpenie spôsobili naše hriechy.´ Tieto slová urobili na mňa taký dojem, že som sa chvela na celom tele. Uprela som pohľad na pána farára a takmer som v ňom videla obraz trpiaceho Spasiteľa. V duchu som si povzdychla: ´Ježiš, počas celého môjho života nechcem spáchať žiadny hriech. Len nie hriech! … S túžbou rozjímať o Ježišovom utrpení a z lásky k trpiacemu Vykupiteľovi, sa vo mne zväčšovala láska a úcta k duchovnému otcovi.´“

Alžbeta, neskôr ako sestra Alfonza Mária, hovorí, že „keby kňazi mali vždy pred očami nášho ukrižovaného Vykupiteľa, našli by v ňom útechu a boli by vždy horlivejší v úcte k menu Ježiš a k menu Mária.“

Taktiež pripomína, že „najväčšiu milosť, ktorú nám Boh vo svojom utrpení udelil, je ustanovenie Najsvätejšej sviatosti a kňazská vysviacka, vďaka ktorej kňazi môžu vysluhovať sviatosti. Na to však dostatočne nemyslíme, nemáme v potrebnej úcte kňazov, nemodlíme sa za nich a vzďaľujeme sa od Boha namiesto toho, aby sme mu ďakovali za jeho milosť. Toto spôsobuje veľa zla a je to aj veľký nevďak voči Bohu. Aká je to len zodpovednosť pred Bohom! Napriek tomu musíme obdivovať veľké Božie milosrdenstvo. Lebo hoci sme mu takí nevďační, on k nám neustále prichádza v ústrety s milosťou, aby nám tým neustále prejavoval svoje milosrdenstvo.“

Božie milosrdenstvo a nesmierna Božia láska – táto línia sa tiahne celým životom Alfonzy Márie. Skutkami telesného a duchovného milosrdenstva, ktoré Alfonza Mária preukazovala všetkým  bez rozdielu, dáva pocítiť nesmierne Božie milosrdenstvo a pozýva tak všetkých, aby spoznali, ako veľmi ich Boh miluje. Láska k Spasiteľovi ju zároveň otvára pre lásku k druhým prostredníctvom konkrétnej služby, hlavne chudobným, chorým, trpiacim a zomierajúcim. Nesmiernu starostlivosť venuje ak ide o spásu duší. Alfonza Mária často rozjímala o Kristovi a videla, ako on prosil a konal, ako on podľa vôle svojho Otca zaobchádzal s ľuďmi a modlil sa za ich spásu.

Nechajme sa na záver povzbudiť jej slovami, ktoré ani dnes nestrácajú na aktuálnosti:

„Vložte všetku svoju dôveru v Božie milosrdenstvo a do samotných zásluh Ježiša Krista, nášho Božského Vykupiteľa.“

„Modlite sa často za obrátenie hriešnikov, modlite sa s dôverou. Boh neodmietne vaše prosby.“

„Vedzte, že Božie milosrdenstvo nemá hraníc.“