Aláč: Cudzie služby sa po voľbách snažili o kontakty na predstaviteľov štátu

Bratislava 1. decembra 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/TASR/HSP/Foto:TASR-SIS, Martin Baumann)

Parlament dnes prerokoval Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) za rok 2020 a Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva (VS) za rok 2020. Poslanci si správy vypočuli na neverejnej časti schôdze

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský uviedol, že ho na správach nevyrušilo nič zásadným spôsobom. Správy SIS a VS označil skôr za informatívne, poukazujúce na oblasti ako kybernetická bezpečnosť, terorizmus či ekonomická trestná činnosť.

„My sa tam tiež nedozvieme konkrétne mená nejakých aktérov. Vždy je to vo všeobecnej rovine,“ poznamenal.

Odmietol povedať, či Slovenská republika čelila vlani teroristickej hrozbe alebo kybernetickému útoku. Podľa poslanca v správe SIS sa nehovorilo o takzvanej vojne v polícii, keďže správa hodnotila rok 2020.

O tom, že správy tajných služieb berú na vedomie, by plénum parlamentu malo hlasovať dnes podvečer.

Aláč: Cudzie služby sa po voľbách snažili o kontakty na predstaviteľov štátu

V roku 2020 vzhľadom na výmenu štátneho aparátu po parlamentných voľbách zaznamenala Slovenská informačná služba (SIS) snahu cudzích spravodajských služieb o získanie kontaktov na najvyšších predstaviteľov štátu. Skonštatoval to riaditeľ SIS Michal Aláč po tom, ako poslancom Národnej rady (NR) SR predniesol v stredu dopoludnia na neverejnej časti schôdze Správu o činnosti SIS za rok 2020. Tajná služba monitorovala aj extrémistickú scénu či kyberútoky. Aláč tiež upozornil na nárast hybridných hrozieb.

“Správa spomína aj činnosť cudzích spravodajských služieb na našom území. Aj v nadväznosti na to, že v roku 2020 boli voľby a došlo k výmene štátneho aparátu, snažili sa získať nové kontakty na najvyšších predstaviteľov štátu, snažili sa preniknúť na strednú úroveň manažmentu jednotlivých rezortov a, samozrejme, snažili sa presadzovať svoje národné záujmy a ovplyvňovať tým rozhodovacie procesy v SR v prospech svojich domovských štátov,” povedal Aláč novinárom.

Aktéri sú podľa neho už väčšinou známi, má ísť o služby z východnej Európy či Ázie. Podľa Aláča sa snažili nakontaktovať aj na poslancov NR SR.

Tajná služba monitorovala podľa neho podrobne aj extrémizmus a relatívne často o tom informovala zákonných príjemcov.

“Avšak už konkrétne opatrenia musia prijať jednotlivé rezorty, do ktorých pôsobnosti to patrí. SIS je len informačná služba, nemá výkonné právomoci,” priblížil.

SIS zaznamenala aj ohrozenia v kybernetickom priestore, o ktorých informovala zákonných príjemcov, aby mohli podrobne zanalyzovať, prečo k útoku došlo, čo bolo konkrétnym objektom a aké opatrenia treba prijať.

“Nebola zaznamenaná priama teroristická hrozba na záujmy SR na našom území ani v zahraničí,” doplnil šéf služby s tým, že v popoludňajších hodinách správu zverejnia.

V posledných dvoch rokoch, keď vo svete dominuje pandémia, zaznamenala SIS výraznejšie hybridné pôsobenie štátnych i neštátnych aktérov.

“Spoločnosť bola uzavretá, ľudia viac pôsobili v online priestore, a tým sa trochu zmenilo celkové pôsobenie štátnych aktérov iných mocí alebo niektorých slovenských aktérov,” skonštatoval Aláč a dodal, že hybridné hrozby sú na vzostupe.

Služba tiež podľa neho získala informácie o tom, že môže dochádzať k určitým manipuláciám pri vyšetrovaniach.

“Podarilo sa nám získať informácie o určitom spôsobe, ako niektoré osoby môžu ovplyvňovať konanie, a je už na orgánoch činných v trestnom konaní, ktorým sme informáciu zaslali, nech si preveria, do ktorých konaní mohli tieto osoby vstupovať alebo mohli ovplyvňovať,” dodal.

Poslanci si okrem správy o činnosti SIS vypočuli aj správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2020. Poslanec Peter Pčolinský (Sme rodina) novinárom povedal, že ho v správach nič zásadným spôsobom nevyrušilo. Vzhľadom na neverejný režim nechcel konkretizovať priebeh rokovania v pléne.

“Správy sú skôr informatívne, poukazujú na oblasti, ako kyberbezpečnosť, terorizmus, ekonomická trestná činnosť. My sa tam tiež nedozvieme konkrétne mená nejakých aktérov, vždy je to v takej všeobecnej rovine,” skonštatoval.