Poslanci si užijú trojmesačné parlamentné prázdniny, za 7 000 eur mesačne nechali na jeseň stovku neprerokovaných bodov

Napriek tomu, že ich čakajú tri mesiace bez riadneho rokovania pléna, na stole zostáva množstvo neprerokovaných tém. Pri ukončení 52. schôdze presunuli na september viac ako 100 bodov programu, ktoré nestihli prerokovať. Išlo najmä o opozičné návrhy zákonov, ale medzi odloženými bodmi sa ocitli aj viaceré koaličné návrhy.

Príkladom odsúvaných bodov programu je Správa generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti v SR za rok 2024. Parlament sa ňou mal zaoberať ešte minulý rok, no ani po viac než roku sa nedostala na rokovanie pléna. „Nech sú dôvody na neprerokovanie Správy o stave zákonnosti na rok 2024 a jej opakované presúvanie akékoľvek, taký stav považujem za veľmi nešťastný,“ komentoval to generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti. Koalícia opakovane odsúva aj návrhy na odvolanie viacerých ministrov. Opozícia kritizuje aj fakt, že koalícia často neotvára parlamentné výbory alebo ich program redukuje na minimum.

Slovenský parlament má 150 poslancov. Základný plat poslanca predstavuje 4 115 eur mesačne. K nemu sa automaticky pripočítavajú paušálne náhrady. Poslanec z Bratislavského kraja dostáva ďalších 2 744 eur mesačne, poslanec z ostatných krajov 3 201 eur. Celkový mesačný príjem tak dosahuje približne 6 860 eur v prípade bratislavských poslancov a viac ako 7 300 eur pri poslancoch z ostatných regiónov Slovenska. Okrem toho, na odmenu asistentovi a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie má každý poslanec od 1. apríla 2025 vyčlenených ešte ďalších 4 115 eur.

Hoci poslanci argumentujú, že aj počas parlamentných prázdnin pracujú v regiónoch alebo pripravujú legislatívu, faktom zostáva, že leto 2026 bude najdlhšou parlamentnou prestávkou v tomto volebnom období. Oproti roku 2025 je dlhšia približne o týždeň a oproti roku 2024 o viac než dva týždne. V predchádzajúcom volebnom období 2020 – 2023 sa parlament schádzal na mimoriadnych schôdzach aj počas leta. Dôvodom bola vtedy pandémia COVID-19 a prijímanie pandemických opatrení, ale aj vládna kríza.