Čo sa skrýva pod Zelenského protiofenzívou, či vie, aký osud mu pripravili jeho západní páni, a prečo NATO organizuje najväčšie cvičenie v Európe za posledné roky. V éteri rozhlasovej stanice Komsomoľská Pravda o tom hovoril politický analytik Pavel Šipilin.

Rozviedka nečíta noviny

– Pavel Petrovič, čo je to za rádiohru zo strany Západu a Ukrajiny s neustálym ohlasovaním protiútoku? Snažia sa nás vo všetkých týchto prognózach nejako zmiasť?

– Je to obyčajná snaha dezinformovať, zmiasť.

– Darí sa im to?

– Myslím si, že naše spravodajské služby využívajú viac ako len otvorené zdroje informácií. Takže, v konečnom dôsledku, nie. Ukrajinci už nie sú tí istí ako pred rokom, keď žiadne tajomstvo neudržali. Chápu vážnosť chvíle. A teraz sa všelijakí rečníci oveľa menej odvážia vyzradiť tajomstvá.

– Poučili sa?

– Američania im pomáhajú. To oni ich tak dôkladne vycvičili.

– Tak prečo väčšina týchto dezinformácií uniká cez americkú tlač?

– Túto hru hrajú ako majstri. Ale tieto informácie nás nedezorientujú. Áno, berieme ich do úvahy, ale ja napríklad neočakávam, že Ukrajina začne 30. apríla protiofenzívu. A takýto dátum sa spomínal už viackrát. Neverím na konkrétne dátumy. Myslím si, že ani naša rozviedka neverí. Ale, samozrejme, berú do úvahy všetky druhy informácií a analyzujú ich, monitorujú tlač aj správy našich agentov. Takže ja to ako serióznu informáciu neberiem.

Kyjev v niečo dúfa

– Načo vôbec potrebujú protiofenzívu? Je to dosť riskantný podnik – ak zlyhá, všetko sa im rozpadne.

– Tu ide o to, že od Ukrajiny, ktorá je tak veľmi v centre pozornosti, sa žiada, aby podnikla konkrétne kroky. Veď práve na porážku Ruska si vyžiadala také neuveriteľné množstvo peňazí a výzbroje. Ale hoci nemáme žiadne konkrétne termíny, žiadne konkrétne kroky (raz sme oznámili ciele špeciálnej operácie, a to stačí), Ukrajina tým, že na seba upriamila pozornosť Západu, prijala aj záväzky. A Západ nepotrebuje zdĺhavý konflikt, keď celý vojensko-priemyselný komplex bude pracovať len pre Ukrajinu. V zásade nie sú proti, ale na čí úkor je hostina? Samozrejme, Ukrajina sa zúčastňuje na niektorých korupčných schémach, ale to nestačí.

– Všetci majú svoje vlastné problémy.

– Samozrejme, že majú. V Amerike sa blížia voľby. Začnú si klásť otázky: „Na čo sa, do pekla, minuli všetky tie peniaze?“ Republikáni to začnú vyšetrovať, začnú nejaké trestné stíhanie. Ale len v prípade, že všetky tieto infúzie budú bezvýsledné. Takže prirodzene, preto je Zelensky v tejto pozícii. Predstavte si, že sľúbil: dajte nám zbrane a my porazíme Rusko. Nuž, zbrane máme. Ale žiadne víťazstvo sa nekoná.

– Bol taký film, ktorý sa volal „Bez práva na chybu“. Ak táto sľúbená protiofenzíva zlyhá, Zelenskyj už nikdy nedostane druhú šancu?

– Existuje aj takáto verzia. Ale ja si to nemyslím. Dôležitá je tu forma, v akej protiofenzíva zlyhá. Ak sa im podarí aspoň na nejaký čas (obsadiť) nejaké významné mestá, bude to znamenať: Ukrajina je niečoho schopná, ale Rusko ich odráža, takže Ukrajine treba dať viac zbraní.

– Na to čo sa Kyjev spolieha?

– Spoliehajú sa na to, že sa im niečo aspoň trochu podarí.

– Podarí sa to?

– Predpovedať je nevďačná úloha. Je jasné, že aj NATO je vojnovo naladené. Je pravda, že majú svoje vlastné úlohy, svoje vlastné problémy. Zdá sa, že majú konsenzus v otázke Ukrajiny, ale je taký nejednoznačný.

Všetko je veľmi vážne

– Čo je tu nejasné? Bojujú zo všetkých síl.

– Mňa zaujíma otázka jeho zapojenia. Pretože ak sa zapojí NATO, bude to úplne iný príbeh. Ak sa Američanom podarí premeniť vojská európskych krajín na zástupné jednotky, nielen ukrajinské, ako je to teraz… Myslím si, že podnecujú Poľsko, aby obsadilo západné územia Ukrajiny. Chceli by ich obsadiť, ale bojovať s Ruskom, to sa im celkom nechce. Pretože v takom prípade by poľská armáda už bola zasiahnutá.

– Situácia nie je jednoduchá.

– Preto vyčkávame a Američan
ia tiež. Nie je jasné, ako sa to skončí. Ak dôjde k ukrajinskej protiofenzíve, prirodzene to u nás vyvolá napätie. A ďalšie – zaujímavé. Zdá sa mi, že sa čaká na to, ako bude táto protiofenzíva úspešná. Nie je pre nich dôležité, či bude víťazná alebo nie. Jej úspech bude iný – bude to určitý druh postupu. A v tomto čase takpovediac Poliaci vstúpia do Haliče, Volyne, možno až do Kyjeva. To je úplne iný príbeh. Jedna vec je, ak čakáme na ukrajinský protiútok, a druhá vec je, ak sa k tomuto protiútoku niekde v tyle pripojí krajina NATO.

– Situácia je vážna.

– Nemám k nej ľahkovážny postoj. Som presvedčený, že všetko je veľmi vážne, čakajú nás ťažké mesiace. Napriek tomu sa Ukrajina zmenila na výbežok. Snaží sa o to už roky, rozpráva rozprávky, že je východným krídlom NATO. No nakoniec to dosiahla. Keď hovoríme o protiofenzíve, nemusíme brať do úvahy Ukrajinu, s ňou je všetko jasné.

Cvičenia – to je skúška lojality

– Áno, už teraz ide o konfrontáciu s NATO. A potom prídu ich rozsiahle cvičenia – zúčastní sa na nich asi 200 lietadiel a 10-tisíc vojakov. Paralelne s tým prebieha ešte jedno. Takže dokopy sa zapojí 30-tisíc vojakov.

– Tieto cvičenia nepovažujem za nič neobvyklé, plánovali sa už dlho, ale teraz majú iný obsah. Z môjho pohľadu je pre Američanov veľmi dôležité vytvoriť koalíciu. Momentálne to nie je veľmi dôveryhodné: na jednej strane demonštrujú rétorickú jednotu NATO, ale na druhej strane sa objavuje Macron, ktorý s týmto súdržným orchestrom nesúhlasí. Samozrejme, že mu nebude umožnené rozohrať jeho hru až do konca, ani ja neverím v úplnú jednotu.

– Musí to byť spoločné odvážne rozhodnutie ísť do vojny s Ruskom.

– Američanom to nevadí, pretože to bude v Európe a myslia si, že ich to nezasiahne. Ale Európania, samozrejme, váhajú – všetko je blízko. Uvidíme. Niekto tieto cvičenia spája s protiofenzívou Ukrajiny. Takáto možnosť je celkom prijateľná. Pravdepodobne ide o ďalšiu úlohu – tylové krytie. Ale zdá sa mi, že práve teraz je pre Američanov oveľa dôležitejšie pochopiť, do akej miery sú ich európski spojenci pripravení brániť záujmy Spojených štátov.

Európa už dávno ochabla

– Existuje nejaká šanca, že európski spojenci, z ktorých niektorí už dávno pochopili, že konajú prinajmenšom proti ich ekonomickým záujmom, sa začnú silno pohoršovať?

– Nemyslím si to. Američania za posledné polstoročie urobili takú veľmi dôkladnú selekciu. Dnes sú v podobe lídrov väčšiny európskych krajín „Američania“. Dokonca ani nie „proamerickí politici“, ale v čistej podobe americkí politici. Je jasné, že nejaká Annalena Berbocková je Nemka, ale vôbec nemyslí na záujmy Nemecka a Nemcov. Videli sme, ako sa Fínsko, ktoré bolo celý čas neutrálne, zrazu stalo členom NATO. Je to všetko ich práca. Úprimne povedané, tieto americké lekcie by som zohľadnil v budúcej práci nášho ministerstva zahraničných vecí. Pochopili, že Európa by mala byť výlučne ich vazalom. Pracovali s elitou, vybrali si ju. Takže teraz už niet sily na vzburu.

– Ale je tu ten Macronov kúsok, Turecko akoby ukázalo svoju suverenitu.

– Áno, v mojej teórii sú medzery. Je tu Macron, je tu Orbán, ktorých názory sú známe. Ale stalo sa celkom jasným, že elity sa musia zmeniť, pretože pracujú proti vlastnému obyvateľstvu. A toto obyvateľstvo to jedného dňa pochopí a postaví sa proti tomu. Ale okrem Francúzska nevidím vôbec žiadnu krajinu, ktorá by mohla vážne hnať k zodpovednosti svojich politikov, ktorí ich priviedli do krachu, dovolili im vyhodiť do vzduchu potrubia, ktoré robili z Nemecka hospodársku lokomotívu. Prirodzene, Nemecko bude hospodársky zničené – o to ide. A ukazovateľom bude práve tá Annalena Berbocková. Ak sa stane kancelárkou, znamená to, že Američania majú dostatok sily na to, aby im zlomili chrbticu. Ak zvrhnú Macrona, bude to opäť ukazovateľ, že Američania majú situáciu stále pod kontrolou. Situácia je nepokojná aj v Turecku. Je dosť možné, že Američania nebudú súhlasiť s voľbou tureckého ľudu. Takže dnes nevidím žiadne sily, ktoré by Európanom pomohli urobiť poriadok v ich politických štruktúrach, v ich elitách.