Z prieskumu vyplynulo, že polovica občanov Slovensko má obavy z vojnového konfliktu. Presnejšie, 53 percent respondentov sa obáva, že Slovensko bude počas najbližších troch rokov súčasťou nejakého vojnového konfliktu. Otázka vojnového konfliktu nevyvoláva obavy u 37 percent obyvateľov Slovenska. Zapojenia Slovenska do vojny sa obávajú častejšie voliči parlamentnej opozície.

Výsledky prieskumu hovoria o tom, že dve tretiny z nich vyjadrilo obavy, a to najmä voliči hnutia Progresívne Slovensko, z ktorých sa vojnového konfliktu obáva až 70 percent. Pokojní však nezostávajú ani voliči koaličných strán, z ktorých 44 percent vyjadrilo obavy zo zapojenia Slovenska do vojnového konfliktu. Obavy nemá 49 percent z nich, pričom najpokojnejší sú voliči Slovenskej národnej strany. Agentúra NMS priblížila, že sú badateľné rozdiely v odpovediach, aj keď ide o socio-demografické parametre.

„Ženy pociťujú obavu zo zapojenia Slovenska do vojnového konfliktu v najbližšej dobe o niečo viac než je priemer populácie. Na druhej strane, muži sa takéhoto zapojenia do vojny obávajú menej a v tejto otázke sú rozdelení presne na polovicu,“ priblížil analytik agentúry NMS Mikuláš Hanes.

Prieskum ďalej ukázal, že kroky vlády v oblasti obrany podľa občanov nie sú dostačujúce. To, že by mal štát reagovať na vývoj situácie vo svete v súvislosti s obranou si myslí 70 percent opýtaných. Za dostačujúce považuje súčasné kroky vlády v oblasti obrany 12 percent opýtaných. Ide teda o časť populácie, ktorá si nemyslí, že je potrebné podniknúť ďalšie kroky.

Tí, ktorí si myslia, že je to potrebné, najčastejšie vidia ako dôležité zvýšenie investícií do infraštruktúry s dvojitým využitím, ktoré očakávajú dve tretiny respondentov. Štvrtina opýtaných zase od štátu očakáva, že bude budovať a opravovať kryty civilnej ochrany. Výučbu civilnej ochrany na školách a obnovenie povinnej vojenskej služby s trvaním tri až šesť mesiacov podporuje 23 percent občanov Slovenska. Pätina opýtaných podporuje aj posilnenie a zatraktívnenie vojenských záloh a 15 percent respondentov súhlasí aj s výraznejšou podporou domácich zbrojárskych firiem. Zvyšovanie výdavkov na obranu zo súčasných dvoch percent HDP na tri percentá HDP si našlo podporu u 14 percent obyvateľov.

Na obrane Slovenska v prípade napadnutia iným štátom by sa bola podľa prieskumu ochotná podieľať polovica občanov.

„Najčastejšie by ľudia boli ochotní podieľať sa na zásobovaní a starostlivosti o ranených a chorých, pričom 14 percent populácie by bolo ochotných podieľať sa na budovaní obranných opevnení a infraštruktúry,“ spresnila agentúra NMS.

Zároveň doplnila, že 7 percent z opýtaných by bolo ochotných sa podieľať na kybernetickej obrane a rovnako 7 percent uviedlo podieľanie sa na ovládaní bezpilotných lietadiel a dronov. So zbraňou v ruke na frontovú líniu by bolo ochotných ísť 6 percent občanov Slovenska.

Prieskum ukázal, že nadpriemerne často sa chcú podieľať na obrane Slovenska vysokoškolsky vzdelaní občania, obyvatelia Bratislavského kraja a voliči opozičných strán. „Výrazne nadpriemerne sa chcú do obrany Slovenska v prípade napadnutia iným štátom zapájať voliči hnutia Progresívne Slovensko a v niektorých ohľadoch aj voliči strán Sloboda a Solidarita a Demokrati,” doplnil Hanes.

Neochotu brániť Slovensko vyjadrilo 21 percent občanov Slovenska. Išlo najmä o ľudí so stredoškolským vzdelaním s maturitou a voličov koalície. Najmenej ochotní brániť Slovensko by boli podľa výsledkov prieskumu voliči hnutia Republika (33 %) a strany Smer-SD (32 %). V porovnaní s ostatnými voličmi je pomerne vysoká neochota brániť Slovensko aj medzi voličmi hnutia Slovensko (29 %).