Môj profil 
Predplatné
Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico pri tejto príležitosti skonštatoval, že pokiaľ by procesy naštartované v rokoch 1967 a 1968 pokračovali, Slovensko by dnes bolo krajinou na úrovni Rakúska, alebo inej vyspelej demokracie v Európe.
„V tom období naši dedovia a otcovia ukázali svoju statočnosť postaviť sa a protestovať proti invázii cudzích vojsk priamo v uliciach. S holými rukami išli proti ozbrojenej presile a niektorí z nich za to zaplatili aj svojím životom,“ uviedol pre TASR Pellegrini.
Ľudia v tom čase podľa podpredsedu parlamentu uverili pokrokovej myšlienke socializmu s ľudskou tvárou, ktorá vyniesla na čelo celospoločenského pohybu slovenského politika Alexandra Dubčeka. „Jeho politický odkaz, ako aj odvaha a statočnosť národa z vtedajšieho pohnutého obdobia našich dejín, je pre nás záväzkom správať sa na geopolitickej úrovni zodpovedne, pretože od toho sa odvíja aj naša sloboda a sociálny rozvoj Slovenskej republiky,“ dodal Pellegrini.
„Dnešné 52. výročie obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy viedlo k zastaveniu demokratizačného procesu známeho ako Pražská jar,“ uviedol na sociálnej sieti Fico. Invázia v roku 1968 mala podľa neho obrovský negatívny dopad na to, ako sa dnes ľudia na Slovensku mohli mať a mohli žiť.
OĽANO: Intervencia v auguste 1968 spôsobila aj morálne a environmentálne škody
Vojenská intervencia pod taktovkou Moskvy spôsobila Slovensku okrem zbytočného krviprelievania aj obrovské morálne, ekonomické a environmentálne škody. V reakcii na 52. výročie invázie sovietskych vojsk na územie Československa to uviedlo koaličné hnutie OĽANO.
OĽANO okrem predloženia legislatívy na zavedenie dvoch pamätných dní pripomínajúcich okupáciu chce tiež navrhnúť štátne vyznamenanie pre Jozefa Leváka. Ide podľa hnutia o muža, ktorý sa na námestí vo Zvolene hrdinsky vzoprel okupantom a prišiel pri tom o život. „Ide o doposiaľ nedocenený symbol najvyššej obety za slobodu našej vlasti,“ uviedol predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽANO).
Vpádom sovietskych vojsk sa podľa poslanca parlamentu Petra Osuského (SaS) začal definitívny morálny pád komunizmu, ktorý mal byť budúcnosťou ľudstva. „Stále však treba mať na pamäti, že demokracia musí byť pripravená brániť sa, lebo jej nepriatelia sú stále tu,“ dodal.
„V roku 1968 nám definitívne vzali vlastnú krajinu. A aj dnes musíme ľudí presviedčať, že politika, spoločnosť, krajina je ich. Oni sa na jej správe podieľajú, oni rozhodujú. A to je aj dôvod, prečo je tak veľmi dôležité vrátiť ľuďom dôveru v ich štát. Pretože každý iný stav nie je normálny. Rovnako ako neboli normálne tanky v uliciach,“ uviedla pre TASR predsedníčka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová.
Hnutie Sme rodina pripomína, že je dôležité si všetky dejinné udalosti pripomínať a pamätať. „Pretože je pravdepodobné, že národ, ktorý nemá historickú pamäť, bude svoje chyby z minulosti opakovať,“ uviedli z tlačového oddelenia hnutia pri príležitosti spomienky na 21. august 1968.
Ministerstva kultúry: Výročie okupácie z augusta 1968 pripomína krehkosť slobody
Úctu obetiam invázie vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 v piatok vzdal štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Radoslav Kutaš. Spolu s najvyššími ústavnými činiteľmi, prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, predsedom Národnej rady SR Borisom Kollárom a premiérom Igorom Matovičom spolu s viacerými členmi vlády sa v deň 52. výročia okupácie Československa zúčastnil na pietnej spomienke pred Univerzitou Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave, kde položili veniec k pamätnej tabuli pripomínajúcej smrť 15-ročnej študentky Danky Košanovej, robotníka Stanislava Siváka a lodného kapitána Jána Holíka, obetí streľby okupačných vojsk.
Radoslav Kutaš si tiež pripomenul obete invázie na Námestí SNP položením venca k pamätnej tabuli Petrovi Legnerovi. Iba 16-ročného učňa postrelil počas protestnej demonštrácie 22. augusta 1968 pri hlavnej pošte neznámy vojak okupačných armád. Zraneniam neskôr podľahol aj 18-ročný Jozef Szvityel.
Odpor obyvateľov voči postupujúcim vojskám si vyžiadal životy aj v Poprade, Košiciach, Zvolene či Detve. Podľa údajov Ústavu pamäti národa zahynulo na Slovensku od 21. augusta do 31. decembra 1968 v dôsledku prítomnosti cudzích vojsk 38 osôb, v celom Československu 108.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli. Sovietsky zväz však rozmiestnil svoje vojská v Československu a z nášho územia odišli až v roku 1991.
Okupácia z augusta ’68 zmarila nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti na čele s Alexandrom Dubčekom. Takzvaná politika normalizácie, ktorá nasledovala po vpáde vojsk, na 21 rokov umlčala nádeje v demokratickú a slobodnú spoločnosť. Položením vencov na Námestí SNP a Šafárikovom námestí v Bratislave, ale aj v iných mestách na Slovensku a v Českej republike si preto dnes pripomíname aj to, aká dôležitá a zároveň krehká je sloboda.
