Pohľad z Česka na slovenskú politickú situáciu: chýba už len občianska vojna…

Zvykli sme si, že absurdity, chaos, pošliapavanie akýchkoľvek noriem normálnosti sa na Slovensku stali štandardom. Už nám ani nepríde zvláštne, ak predstaviteľ SaS jeden deň povie, že chce predčasné voľby 30. júna a iná predstaviteľka tej istej strany hneď na ďalší deň trvá na termíne 30. september, alebo ak šéf OĽaNO povie, že voľby majú byť 30. septembra, aby orgány stihli pozatvárať predstaviteľov opozície.

Už sa ani nezačudujeme, ak sa poslankyne parlamentu pobijú v bare ako posledné oné, však viete. Už nám príde úplne normálne, ak je ministrom školstva kaderník/vizážista/obuvník, ak polovica najvyšších predstaviteľov štátu sú plagiátori, atď. Ani si takto spakruky neviem na všetky tie absurdity pospomínať, ale veď je aj zbytočné nosiť drevo do lesa.

Nám to všetko už príde normálne, bežné. Z času na čas sa však stane, že niekto z cudziny napíše pravdu o skutočných pomeroch na Slovensku, a to je aj pre nás príležitosť, aby sme sa trochu zamysleli nad tým, čo sa so Slovenskom za posledné tri roky stalo.

Zakladateľ serveru novarepublika.online, český europoslanec za hnutie Svoboda a přímá demokracie, pôvodným povolaním psychiater, bývalý minister zdravotníctva ČR a bývalý riaditeľ Psychiatrickej liečebne v Bohniciach Ivan David (70) napísal článok o tom, ako naši susedia vidia dianie (nielen) na Slovensku (v origináli ho nájdete tu). Dovolíme si z tohto článku zacitovať, lebo jednak Dr. David patrí medzi brilantných komentátorov s obrovským nadhľadom, a jednak niekedy naozaj niet nad to, pozrieť sa na veci cudzími očami a pomenovať ich pravým menom.

„Bývalý premiér SR Robert Fico na tlačovej konferencii konštatoval, že slovenská vláda, ktorá stratila dôveru v decembri, má zostať pri moci až do 30. septembra. Bývalý premiér Igor Matovič to otvorene vysvetlil tak, ako povedal doslova, že je treba toľko času, aby bolo možné posadiť do kriminálu predstaviteľov súčasnej opozície, aby sa nemohli uchádzať o zvolenie v predčasných voľbách.

Pomôcť majú vyšetrovatelia podobní ako tí, ktorí sú v súčasnosti sami predmetom vyšetrovania pre závažnú trestnú činnosť.

Tento zámer odvolanej, ale stále pôsobiacej vlády veľmi pripomína prax totalitných režimov, napríklad toho, ktorý v súčasnosti pôsobí na Ukrajine. Ide o kriminalizáciu politickej opozície, zákazy politických strán, prenasledovanie opozičných médií, šikanovanie občanov za pokusy o uplatňovanie demokratických slobôd atď. K tejto praxi patria aj vraždy a nasledovať môže občianska vojna…

Česká republika je o niečo viac na západ, ale uchránená od tohto trendu nie je. Je tu evidentné narušovanie slobodnej politickej súťaže strán a hnutí, zmanipulované voľby, zavádzanie cenzúry, protiústavná prax krytá súdmi, kriminalizácia slobodného vyjadrovania názorov a príprava systematického uplatňovania cenzúry pod zámienkou boja proti dezinformáciám. Je jasné, že toto všetko nie je samoúčelné, je to vykonávané ako príprava ďalších akcií, ktoré sa nemôžu verejnosti páčiť a s ktorými nemôže súhlasiť, ale má zostať bezmocná a umlčaná, bez opory v nezávislých médiách a opozičných politických subjektoch.

Toto protidemokratické ťaženie prichádza nielen z východu, kde sme na takú prax zvyknutí v drsnom „treťom svete“, ale dlhodobo aj zo Západu, ktorý sa pýši demokratickou tradíciou, hoci stále rýchlejšie sa z demokratických volieb stávajú totalitné rituály a neslobodné médiá hovoria rovnakým hlasom. Na čele tohto snaženia stojí hrdo v Európskej komisii komisárka Věra Jourová. Nachádzame sa celkom zjavne pred pokusom o protidemokratický prevrat. Ešte nie je neskoro ho prekaziť.

Čo k tomu dodať? V Čechách si občania presvedčivou väčšinou na najbližších päť rokov zvolili za prezidenta NATO jastraba. U nás budú voľby čo nevidieť – tak či onak, v horizonte jedného roka sú na obzore parlamentné a po nich aj prezidentské. A aj na Slovensku sa hrá o veľa! Buď môže v strednej Európe vzniknúť aký-taký ostrovček relatívne zdravého rozumu, alebo tu vznikne ďalšia úderná protiruská päsť, ktorá môže v konečnom dôsledku znamenať ďalší krok ku konečnému riešeniu (endlösung) tentoraz nielen jedného etnika, ale celého ľudstva na tejto planéte.