Podpíše prezident zákon o STVR? Pellegrini nemôže dať na pocity

Už budúci týždeň sa ukáže, či hlava štátu podpíše nový zákon o STVR. Nuž a Denník N sa rozhodol spochybniť Pellegriniho rozhodovaciu schopnosť. Idú na to rafinovane, obhajobou emócií a ich úlohy v živote človeka. Odpichli sa, opäť šikovne, priamo z prezidentovho citátu, keď o rozhodovaní vo veci podpisu hovorí: „Ja sa budem čisto riadiť textom zákona a nie emóciou, ktorá okolo neho vzniká.“

Podľa novinárky – a zároveň doktorandky v obore sociálna psychológia, Kláry Jurštákovej, sú pre nás emócie asi niečo ako svätosť. Bez nich by sme totiž „neboli ľuďmi“. To však nie je celkom pravda, pretože ľudí z nás robí prítomnosť vyšších psychických funkcií: Máme obrazotvornosť, dokážeme plánovať na roky dopredu, sme schopní vytvárať zložité umelé systémy, pracovné nástroje, jazyky, atď. Pri všetkej úcte – emócie majú aj zvieratká.

Vari ste nevideli plakať psíka, keď mu umrie majiteľ?

Ale dobre, chápeme sa: univerzitné vzdelanie občas človeku naloží aj teórie, ktoré sa líšia od každodennej skutočnosti, resp. životnej skúsenosti z praktického života…

My predsa nemôžeme žiadať od hlavy štátu, aby primárny motivujúci faktor jej konania bol nejaký „pocit“!

Kam by sme sa dostali, keby prezident svoje rozhodovanie postavil na tom, kto ho – povedzme – dojme a rozplače, a kto nie? Prezident, ale aj každý iný politický líder, zaiste má svoj morálny kompas, a toho sa má pridržiavať bez ohľadu na osobné pocity.

Keby sa riadil nimi, bol by nestabilnou bábkou v rukách tých, ktorí dokážu zamávať jeho vnútrom. Napríklad keby Pellegrinimu bolo natoľko ľúto zraneného premiéra, že by diskrétne zatlačil na úrady, aby atentátnika vo väzbe trochu „potrápili“…

To je to riadenie sa emóciami, po ktorom niektorí volajú?

Tiež nezabúdajme, že úlohu emócií pri manipulovaní verejnosti mal veľmi dobre zmapovanú jeden tragicky známy pán menom Goebbels. Hlavný propagandista Tretej ríše si zakladal práve na tom, aby führer a spol. pôsobili na ľudí emocionálne. Žiadne vysvetľovanie, argumentácia, rácio – prím musí hrať apel na city. Vtedy dokážete človekom zatriasť a „usmerniť ho“.

Toto ďalej hovorí Pellegrini: „Nepodľahnem mediálnym tlakom, nepodľahnem tlakom výkrikov na sociálnych sieťach ani žiadnym demonštráciám, ktoré nemusia úplne reálne byť v súzvuku s tým reálnym a živým textom.“

Inými slovami, žiadne citové vydieranie nebude mať u prezidenta úspech. Ani médiá ani masa, ani anonymné vytáčky na Facebooku sa nemôžu podieľať na jeho rozhodovaní. Nato má hlavu, životnú skúsenosť, rozvahu, aby sa rozhodoval pokojne, bez prechodného a premenlivého citového výkyvu – a Pellegrini si to uvedomuje.

Takto sa, prosím, správa štátnik – bez ohľadu na to, či ho „máme radi“ alebo nie.

Jeho postoj je teda v úplnom protiklade k tomu, čo tvrdí novinárka Denníka N: „Sme ľudské bytosti, a to, že máme emócie, ktorým úplne prirodzene podliehame, je nesporné. Mať emócie nie je zlé ani nebezpečné, práve naopak.“

Áno? Niekedy sa necháme, napríklad, rozčúliť našimi najbližšími: „úplne prirodzene“ podľahneme emóciám, a povieme veci, aké budeme neskôr ľutovať. Lenže vyrieknuté nemožno vziať späť – a rodina trpí, a vzťahy sa naštrbujú…

A teraz si predstavte, že by emóciám podliehal taký Robert Fico. Čo by asi on cítil voči svojmu atentátnikovi? Prirodzenú lásku? Isteže nie. Bolo však veľmi dôležité gesto, keď mu vyslovil verejné odpustenie. Človek vo vedúcej pozícii musí vedieť ako narábať so svojím vnútrom, predsa len má zodpovednosť za celú spoločnosť.

Pani doktorandka môže ovládať teóriu sociálnej psychológie, lenže fakty reálpolitiky nepustia. Politik sa nesmie nechať „strhnúť“ ani ovládať emóciami. Má poznať hodnoty, ich hierarchiu, a potom prijímať rozhodnutia na základe triezvych úsudkov, keď zváži všetky pre a proti.

Prirodzene, to všetko v súlade s literou zákona.

A napokon podnet na zamyslenie: Viete, kto je skutočný chlap? Ten, ktorý o sebe vie, že má silu a schopnosti premôcť provokatéra, ktorý chce vyvolať bitku, ale premôže v sebe emócie, ktoré ním v kritickej situácii lomcujú – mávne rukou a opustí scénu.

Tam sa ukrýva skutočná sila – zvládnuť emóciu, racionálne zhodnotiť situáciu, a zachovať sa podľa triezveho úsudku.

Všetko ostatné je len prilievanie oleja do ohňa. A na Slovensku, myslím si, sú plamene už dostatočne vysoké.

Prečítajte si tiež:

• Machaj má “obavy”. Danko naznačil, kedy bude známe meno nového šéfa STVR