Podanie podozrenia na OLAF ohľadom možného netransparentného využitia finančnej pomoci pre Ukrajinu z celkovej pomoci vo výške viac ako 200 miliárd eur

Celková pomoc inštitúcií a členských krajín Európskej únie predstavovala podľa renomovaného inštitútu IFW Kiel od začiatku vojny na Ukrajine (24. 1. 2022) do 31. 12. 2024 viac ako astronomických 202 miliárd eur, pričom alokovaných k 31. 12. 2024 bolo viac ako 113 miliárd eur.

Ako precedens sme pri podaní OLAF poukázali aj na nedávne vyjadrenie ukrajinského prezidenta Zelenského, ktorý v rozhovore pre agentúru AP priznal, že z deklarovaných 175 miliárd dolárov pomoci zo Spojených štátov sa reálne na Ukrajine preukázateľne „objavilo“ len približne 75 miliárd dolárov. Prezident Ukrajiny Zelenskyj sám uviedol, že nevie, kde sa nachádza približne 100 miliárd dolárov. Tento prípad jasne dokazuje, že v systéme poskytovania medzinárodnej pomoci existujú vážne systémové, korupčné nedostatky, ktoré umožňujú zneužitie finančných prostriedkov EÚ.

Vzhľadom na tento precedens máme za to, že existuje dôvodné podozrenie, že podobný korupčný mechanizmus môže existovať aj v rámci balíkov pomoci poskytovaných Európskou úniou. Európska únia poskytuje Ukrajine obrovské finančné prostriedky bez dostatočného dozoru zo strany členských štátov, verejnosti, ale aj príslušných kontrolných orgánov EÚ, Európskeho parlamentu a Európskej komisie čo otvára priestor na možné zneužitie, klientelizmus a korupciu.

Podľa správy Európskeho dvora audítorov z roku 2021 je korupcia na Ukrajine stále obrovským, nekontrolovateľným problémom a opatrenia na jej elimináciu sú nedostatočné. Napriek tomu EÚ stále bez kontroly posiela dnes už stovky miliárd EUR bez akejkoľvek  kontroly využitia týchto prostriedkov. Ak prezident USA Donald Trump otvorene spochybňuje efektívnosť a transparentnosť využívania pomoci Ukrajine a nariadil rozsiahly audit a vyšetrovanie finančných tokov, prečo by mala EÚ a Slovensko mlčky akceptovať situáciu, bez audity a kontroly, v ktorej podľa vyhlásenia samotného prezidenta Ukrajiny miznú miliardy eur bez riadnej kontroly?

Korupcia a podvody spojené s pomocou Ukrajine

Okrem správy Európskeho dvora audítorov Správa OECD Review of Anti-Corruption Reforms in Ukraine (október 2024) analyzuje rozsiahly stav preukázaných prípadov korupcie a ďalších podozrení z korupcie na Ukrajine v súvislosti s poskytovanou pomocou.

OECD identifikovala:

Korupcia v obrane a vojenskej pomoci:

• Predražené nákupy a podozrenia zo sprenevery.
• Podozrenia zo zneužívania zahraničnej vojenskej pomoci.
• Podozrenia z korupcie pri logistike a zásobovaní.

Zahraničná a humanitárna pomoc:

• Sprenevery humanitárnej pomoci.
• Rekonštrukčné fondy zneužívané na fiktívne projekty.

Korupcia v oblasti financií a majetkových priznaní:

• Pranie špinavých peňazí a podozrenia z ukrývania majetku.
• Nesprávne deklarácie majetku verejných činiteľov.

Aj v tomto kontexte naše podanie žiadame aby OLAF:

1. Zahájil dôkladné vyšetrovanie spôsobu alokácie a kontroly finančných prostriedkov EÚ poskytovaných Ukrajine.
2. Zverejnil, akým spôsobom sú tieto finančné prostriedky monitorované a aké konkrétne mechanizmy boli zavedené na ich kontrolu.
3. Overil, či v procese distribúcie finančnej pomoci neexistujú známky podvodov, korupcie alebo neefektívneho využitia zdrojov.
4. Navrhol opatrenia, ktoré by zabezpečili, že verejnosť a občania členských krajín EÚ budú mať prístup k transparentným informáciám o finančnej pomoci poskytovanej Ukrajine.
5. S ohľadom na prípad Pfizeru preveril čelných predstaviteľov EÚ a EK, či rovnako ako v prípade nákupu vakcín sú podozrenia na korupčné správanie vrcholných predstaviteľov EÚ a EK.
6. Dôkladné prešetrenie a verejný dohľad: je potrebné, aby boli zavedené efektívne mechanizmy kontroly finančnej pomoci Ukrajine a aby bol zabezpečený verejný dohľad nad jej využitím. Transparentnosť a zodpovednosť by mali byť kľúčovými hodnotami EÚ, ktoré by mali byť základom každého rozhodnutia o využití verejných financií.

Európska únia sa odkláňa od svojich pôvodných cieľov

„Európska únia čoraz viac odkláňa od svojho pôvodného poslania – zabezpečovania prosperity jednotlivých členských štátov. Namiesto toho sa stovky miliárd EUR vynakladajú na nekontrolované transfery do zahraničia, zatiaľ čo sociálne programy a rozvoj členských krajín ostávajú na okraji záujmu. Nehovoriac o stámiliardových škodách v dôsledku zavedenia ruských sankcií, ignorovanie jednostranného zastavenia ruského plynu prezidentom Zelenským či 1.000 miliardám EUR, na nezmyselný Greendeal. Táto situácia vedie k strate dôvery občanov v európske inštitúcie a vyvoláva otázky o tom, prečo nie sú finančné prostriedky EÚ využívané v súlade s hodnotami, na ktorých bola únia založená“, hovorí Martin Halás.

Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík