Po nástupe Adolfa Hitlera začala ČSR budovať pohraničné opevnenia

„Plán, ktorý mal byť uskutočnený do roku 1951, počítal s opevnením hraníc s Nemeckom, Rakúskom, Maďarskom a dokonca aj Poľskom. Realizovať sa z toho podarilo len určitú časť na vybraných úsekoch s Nemeckom, Rakúskom a Maďarskom,“ priblížil Šumichrast s tým, že jednotlivé opevňovacie programy sa nepodarilo realizovať v úplnosti.

Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy. Kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Podkarpatskú Rus, ktorá vtedy patrila do Československa. Niektoré obranné línie v Čechách a na Morave mali byť podľa pôvodných plánov zdvojené. Po podpísaní tzv. Mníchovskej dohody 30. septembra 1938 sa všetky tunajšie opevnenia tohto obranného systému stali korisťou nemeckej armády.

Na Slovensku bolo v období rokov 1936 až 1938, podľa dostupných informácií, postavených niekoľko stoviek objektov. Zachovalo sa z nich niekoľko desiatok v údolí rieky Moravy, v Bratislave a v Komárne, ojedinele popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave, na území Petržalky, kde bunkre kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu.

„V rámci priestoru na pravom brehu Dunaja, v tzv. bratislavskom obrannom predmostí, boli opevnenia postavené v jeho poloblúku,“ podotkol Šumichrast s tým, že ďalšie opevnenia boli stavané od Devínskej Novej Vsi po Moravský Svätý Ján.

Ako uvádza občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre, ktoré sa stará o najznámejší z nich, bunker B-S 8 „Hřbitov“, v Bratislave bunkre začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke. Pokračujú smerom na hraničný priechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji. Línia išla pozdĺž Chorvátskeho ramena, keďže v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR. Stalo sa tak až po druhej svetovej vojne.

Zoznam jednotlivých bunkrov, vrátane toho, kde sa nachádzajú, respektíve nachádzali, má napríklad na svojom webe spomínané občianske združenie. Ich názvov je alebo bol obvykle kombináciou písmen, čísiel a krycieho názvu.

Podľa VHÚ písmeno „B“ znamená Bratislavu a písmeno „S“ slovo srub (po slovensky zrub). Nasleduje číslo, ktoré však neznamenalo, v akom poradí bol postavený.

„Ide o číslo v dôsledku jednotného číslovania po postavení všetkých opevnení v tzv. bratislavskom predmostí. Ide pritom o arabské číslo, keďže v tomto priestore boli postavené aj ťažké opevnenia označené rímskymi číslami,“ vysvetlil Šumichrast.

Nasleduje krycí názov, napríklad „Hřbitov“ bol názov odvodený od cintorína z obdobia prvej svetovej vojny situovaného za objektom.

V tzv. bratislavskom predmostí je v súčasnosti väčšina objektov zachovaná. Výnimkou sú tie, ktoré boli zničené pri budovaní Petržalky, diaľničných nadjazdov a Mosta Lanfranconi.

V Petržalke pôsobia podľa VHÚ viaceré občianske združenia, ktoré sa starajú o pevnostné objekty z daného obdobia. Dva pechotné zruby, B-S 8 „Hřbitov“ a B-S 4 „Lány“, má v správe VHÚ. Prvý zmienený má v prenájme občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre, ktoré objekt v minulosti zrekonštruovalo. Zameriava sa na dejiny Petržalky, keďže sa tam prepája prvá a druhá svetová vojna.