Môj profil 
Predplatné
Andrej Kiska je v očividnom konflikte s Robertom Ficom, a to do veľkej miery podmieňuje prezidentove rozhodnutia.
Ak však hlava štátu splní prísľub o ďalšom zotrvaní v politike, je vysoko pravdepodobné, že od leta 2019 až do marca 2020 bude bojovať aj na druhom fronte. S opozíciou o toho istého voliča.Oznámenie Andreja Kisku, že sa nebude druhý raz uchádzať o zvolenie za prezidenta a jeho prísľub, že po jesenných komunálnych voľbách oznámi, akou formou sa bude po uplynutí svojho mandátu ďalej angažovať vo verejnom živote, je náznakom novej politickej kvality. Náznakom preto, lebo do novembra si môže dosluhujúca hlava štátu všeličo rozmyslieť, napríklad v dôsledku nesúhlasu rodiny, a z jej prísľubu zostane len prázdna rétorika.
Kiska sa síce môže tváriť, že chce loviť medzi nerozhodnutými, ale oveľa väčšie nádeje na úspech má u voličov s jasne vyprofilovaným názorom. Z tohto dôvodu je pre opozíciu nebezpečným konkurentom.
Andrej Kiska už raz ohlásil, že nebude zakladať žiadnu politickú stranu a nebude sa usilovať o funkciu premiéra. Stalo sa to pomerne dávno, medzitým došlo k viacerým navzájom súvisiacim udalostiam – k vražde novinára Jána Kuciaka a zostreniu vzťahov medzi hlavou štátu a predsedom Smeru Robertom Ficom, ktorý aj v dôsledku manévrovania Prezidentského paláca prišiel o pozíciu predsedu vlády. Na pozadí tejto dynamiky volá Andrej Kiska po novej politickej ére na Slovensku a zásadnej zmene štýlu vládnutia. Zároveň v čiastočnom rozpore s predchádzajúcim predsavzatím naznačuje, že svoje pôsobenie v politike po roku 2019 si predstavuje ako spájanie tých, „ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne“.
V prvom pláne je zrejmé, že sa schyľuje k politickému zápasu medzi Smerom a zatiaľ beztvarým zoskupením okolo súčasného prezidenta a budúceho politického (či dokonca straníckeho?) lídra Andreja Kisku. Napokon, na tom nie je nič prekvapujúce, dokonca možno povedať, že aktuálny prvý občan štátu bude mať v tomto súboji do veľkej miery prevahu, pretože ho bude podporovať celý tretí sektor a prinajmenšom 90 percent aktivistických médií hlavného prúdu. Lenže to je iba jedna časť slovenskej politickej rovnice.
Peter Tóth
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
