Peter Marček v rozhovore pre Izvestija: Na leteckých základniach, ktoré si chcú USA na Slovensku prenajať, môžu nakoniec umiestniť jadrové zbrane

Bratislava 26. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Na Slovensku môžu vzniknúť vojenské letecké základne USA, kde budú umiestnené jadrové zbrane. Izvestija o tom informoval poslanec parlamentu, predseda strany Hlas ľudu, Peter Marček, ktorý viedol slovenskú delegáciu na piatom Jaltskom medzinárodnom ekonomickom fóre

V rozhovore pre periodikum hovoril politik aj o plánovanej ceste do Doneckej ľudovej republiky, dôležitosti volieb do Európskeho parlamentu, dojmoch z Jaltského medzinárodného ekonomického fóra, budúcnosti NATO a plánoch iniciovať prijatie rezolúcie EÚ o nevyhnutnosti odstránenia protiruských sankcií a uznaní Krymu ako neoddeliteľnej súčasti Ruska.

– Aké máte dojmy z Jaltského fóra?

– Na tomto podujatí som sa zúčastnil prvýkrát a myslím, že organizátori dosiahli dobrý výsledok. Na fóre bolo prítomných viac ako 4,5 tisíc účastníkov z 89 krajín, vrátane štátov Európskej únie.  A to svedčí o mnohom. Samozrejme, boli aj určité nedostatky, avšak organizátorom môžeme zablahoželať k realizácií jubilejného JMEF.

– Bol na Vás vyvíjaný tlak pred cestou, aby Vás prinútili zrieknuť sa návštevy polostrova?

– Tentokrát bol relatívny kľud. Poučil som sa z mojej predchádzajúcej cesty na Krym v roku 2018 a vopred som nezverejňoval svoju návštevu. Ukrajinskí diplomati a slovenské úrady nemali dosť času, aby sa pokúsili odhovoriť mňa alebo ostatných členov delegácie od návštevy Jalty. Avšak v slovenskej televízií aktívne preberali našu cestu. Som presvedčený, že po návšteve Donecka bude kritika ešte väčšia.

–  Chystáte sa do Doneckej ľudovej republiky?

– Áno. Na túto cesto sa odhodlávam veľmi dlho. Napriek tomu, že pozvánku zúčastniť sa na sviatočných podujatiach, spojených s výročím vyhlásenia nezávislosti Doneckej ľudovej republiky 11. mája, som dostal asi pred mesiacom. Najskôr som sa musel presvedčiť o tom, že cesta je bezpečná, pretože so mnou pôjdu aj iní ľudia, a tiež som musel zvážiť všetky dôsledky. Veľmi dobre vieme, že pôjdeme do neuznanej republiky.

Mnohí sa ma pýtajú, načo je to dobré. Moja odpoveď znie:  snažím sa presvedčiť o všetkom na vlastné oči. Viete, pred mojou prvou cestou na Krym som počúval, ako sú na polostrove potláčané ľudské práva, ako sú všade ozbrojení vojaci a o demokracií sa vôbec nedá hovoriť. Avšak podobné vyhlásenia boli len obyčajná propaganda.  Preto chcem vidieť aká je súčasná Donecká ľudová republika, stretnúť sa s tamojšími politikmi a obyvateľmi, počuť ich názor. Ako som už povedal,

bude so mnou kameraman a jeden človek zo slovenského rádia. Myslím, že v takomto zložení budeme schopní pripraviť video o situácií v DĽR, ktorý si budú môcť pozrieť aj  ostatní občania Slovenska.

– Koncom minulého roku ste založili novú stranu Hlas ľudu, ktorá sa zúčastní májových volieb do Europarlamentu. Ako veľmi sú dôležité tieto voľby pre budúcnosť EÚ?

– Som presvedčený, že tieto voľby sú šancou zachrániť Európu a tiež zachovať také pojmy ako je suverenita a národné záujmy. V súčasnosti sme svedkami toho, ako v mnohých krajinách jednotlivé strany a lídri obhajujú konzervatívne hodnoty a bránia sa tlaku Bruselu. Konkrétne to je taliansky predstaviteľ Matteo Salvini, maďarský premiér Viktor Orbán, český prezident Miloš Zeman, francúzska politička Marie Le Pen a tiež strany AfD (Alternatíva pre Nemecko) a iné. Európska únia musí zostať spoločenstvom nezávislých štátov, kde každá krajina bude mať právo samostatne rozhodovať o prijatí migrantov, zavedení sankcií alebo uznaní Krymu. Preto je veľmi dôležité, aby spomenuté sily obsadili čo najväčší počet kresiel v Europarlamente. Potom budeme môcť nadviazať vzťahy s Ruskom, stabilizovať situáciu na medzinárodnom fóre a tiež odvrátiť ďalší rozklad v EÚ.

– Spomenuli ste nadväzovanie vzťahov s Moskvou. Aké kroky sa chystáte urobiť, ak získate európsky mandát?

– V prvom rade je potrebné dosiahnuť zrušenie protiruských sankcií a vyriešiť krymskú otázku. Len potom môžeme začať budovať vzájomne výhodné a konštruktívne vzťahy s Moskvou. Nezmyselné obmedzenia, zavedené Západom proti Rusku škodia celej Európe, predovšetkým európskym podnikateľom, ktorí sa orientovali na ruský trh.

Krymskú otázku treba doriešiť, bez ohľadu na to, že USA vyvíjajú silný tlak na európske krajiny. Vo Washingtone sú rozčarovaní, že stratili Krym po štátnom prevrate na Ukrajine. Američania nechcú za žiadnu cenu pripustiť, aby bol región uznaný za súčasť Ruska a aby boli zrušené sankcie. Napriek tomu, že v roku 2014 sa na Kryme uskutočnilo referendum, ktoré napríklad nebolo v Kosove, ktoré podporuje väčšina západných krajín.

Vracajúc sa k Vašej otázke, mám úmysel iniciovať, spolu s rovnako zmýšľajúcimi v Europarlamente, rezolúciu o nevyhnutnosti zrušenia proti ruských sankcií a uznaní Krymu. Keď sa na tento cieľ upne značný počet europoslancov z rôznych krajín, budeme schopní rýchlo spraviť krok smerom k normalizácií vzťahov s Ruskom. Chcem dodať, že strana Hlas ľudu má v úmysle kandidovať aj v nasledujúcich slovenských parlamentných voľbách v roku 2020, aby analogické princípy predkladala na národnej úrovni.

– V Poľsku, ktoré hraničí so Slovenskom, nejedenkrát vyhlasovali, že majú v úmysle dosiahnuť vybudovanie americkej vojenskej základne na svojom území. Jej úlohou bude zaručiť bezpečnosť Varšavy pred potenciálnou agresiou RF. Je možné, že sa vo Vašej krajine zrealizuje špecializovaná infraštruktúra?

– Žiaľ, v súčasnosti Spojené štáty vyvíjajú obrovský tlak na slovenskú vládu, aby dosiahli vybudovanie vojenských základní. Táto otázka sa maskuje všetkými možnými spôsobmi a tajne sa rokuje. Mnohí úradníci hovoria o modernizácií slovenských vojenských letísk, hoci v skutočnosti ide o vytvorenie plnohodnotných vojenských leteckých základní USA. Diskusie týkajúce sa tejto otázky sa realizujú v rámci rokovaní o podpísaní novej dvojstrannej dohody s USA o spolupráci v oblasti obrany. Na letisku Sliač, neďaleko mesta Banská Bystrica a na leteckej základni Kuchyňa na západe Slovenska by sa mali vybudovať veľké sklady s americkou výzbrojou a tiež kasárne pre vojakov USA. Nie je vylúčené, že USA budú chcieť umiestniť u nás jadrovú muníciu, v súvislosti s ukončením platnosti Zmluvy o likvidácií zbraní stredného a krátkeho doletu (v súlade s podpísaním zmluvy v roku 1987, Moskva a Washington sa zriekli výroby, použitia a skladovania balistických rakiet stredného (od 1000 do 5500 km) a krátkeho (do 1000 km) doletu. Vo februári tohto roku USA jednostranne vypovedali zmluvu – Izvestija).

V Bratislave musia chápať, že svojím konaním vystavujeme krajinu priamej hrozbe. Ak, nedajbože, začne ozbrojený konflikt, staneme sa prvým cieľom pre RF.

– Čo si myslíte o činnosti NATO?

– V tomto prípade je potrebné najskôr odpovedať na otázku, aký je hlavný cieľ Severoatlantického paktu. Keď bude NATO robiť kroky, ktoré akože budú ochraňovať európske krajiny pred ruskou hrozbou, tak je to nesprávne. Vojensko-politický blok sa musí pretransformovať a zabudnúť na opozíciu s Moskvou. A to znamená, že  na území Európy nie je treba vytvárať novú vojenskú infraštruktúru a posilňovať východné krídlo organizácie, vysielajúc dodatočný počet vojakov k ruským hraniciam. Namiesto toho je potrebné posilňovať spoluprácu s Ruskom a inými veľmocami v oblasti boja s medzinárodným terorizmom, pirátstvom, organizovaným zločinom a inými globálnymi hrozbami.