Pedofili veria, že by mali byť vnímaní ako súčasť LGBT komunity

Podľa Urban Dictionary (Slovníka zameraného na slangové výrazy), výraz MAP zahŕňa infantofilov (osoby zamerané na dojčatá), pedofilov (zameraných na pre-pubertálne deti), hebefilov (deti v puberte, a efebofilov (deti po puberte). Niektoré MAP osoby sa tiež označujú ako „NOMAPs- Non-Offending Minor Attracted Persons“ (Neobťažujúce osoby s príťažlivosťou voči maloletým).

Títo pedofili by chceli byť súčasťou LGBT+ komunity, dokonca by radi mali „Vlajku hrdosti“ v rámci mesiaca venovaného hrdosti homosexuálov.

„MAP/NOMAP komunita“ chce zahrať na city ľudí tvrdiac, že pedofili sú nepochopené marginalizované osoby, a že kým sa podľa svojich túžob voči deťom nesprávajú (alebo v prípadoch ak dostanú od dieťaťa povolenie) – nemali by vraj byť odsudzovaní.

Weby ako „The Prevention Project,“ ktoré tvrdia, že sú zamerané na pomáhanie deťom, zverejňujú príspevky, ako tento uvedený nižšie, pripomínajúce svedectvá nepochopených tínedžerov homosexuálov pod titulkami ako – „každý potrebuje podporu.“

„´John´ mal samovražedné úmysly. Bol šikanovaný trolmi na sociálnych médiách takmer celý život kvôli tomu, že bol odlišný. Tí, čo ho šikanovali boli osoby, ktoré na základe svojich náboženských presvedčení tvrdili, že ´John´ pôjde do pekla a zaslúži si zomrieť. Na jeho Twitter účte opisovali, ako by ho zabili a ostatní tieto ich príspevky podporovali. Zúfalý po pomoci sa John snažil hľadať liečenie svojej hanby, depresie a samovražedných myšlienok. Napriek tomu, že bol vystrašený, zveril sa, že cíti zúfalú túžbu po pomoci a nemá ŽIADNU túžbu nikomu nikdy ublížiť. Keď sa raz už zveril o svojej príťažlivosti voči deťom, jeho terapeut mu povedal: „Neliečim sexuálnych násilníkov.“

Existuje mnoho blogov na Tumblr, ktoré prejavujú svoju podporu pre MAP osoby tvrdiac, že by mali byť súčasťou LGBT komunity, a ktoré sa snažia vytvoriť „bezpečný priestor“ pre tieto „osoby túžiace po maloletých“. Blog „Pedofili o Pedofílii“ tiež prezentuje mnoho ufňukaných príbehov o „marginalizovaných“ pedofiloch vykreslených v najjasnejších farbách tvrdiac, že nechcú nikomu ublížiť a iba chcú byť milovaní ako každý iný, a to pod titulkami ako „Prečo Pedofília a Pedofili nie sú pre Deti Rizikom,“ „Vyrastajúc ako Pedofil“ a „Ako som sa odhalil, že som ne-kontaktný pedofil pred ženou, ktorú milujem.“

Zdá sa, že táto zmena označenie nasleduje trend v liberálnych médiách – trend  premenovania vecí tým, že sa im dá „politicky korektný názov,“ ale, naozaj je ďalším krokom normalizovanie pedofílie?

Viktória Dandarová