Patrí budúcnosť Slovenska do rúk Ivana Korčoka?

Prieskum o obľúbenosti a možných vyhliadkach Korčoka vykonala agentúra NMS v septembri, pričom sondovala u 1001 respondentov. Prednedávnom totiž bývalý diplomat a neúspešný prezidentský kandidát oznámil, že po dobe zvažovania sa predsa len do tej politiky pustí.

Jeho prípadný úspech však vôbec nebude takou samozrejmosťou, ako by sme sa mohli na základe mediálnych správ nazdávať…

Vzorka respondentov bola výskumom rozdelená na tri hlavné časti: Jedna tretina vyjadrila presvedčenie, že Korčok by mal v politike pokračovať, druhá, naopak, sa domnieva, že by to urobiť nemal. A posledná skupina nemala jednoznačný názor.

Z tých, ktorí by Korčoka podporili, je najväčšia, 11-percentná časť za to, aby vstúpil do PS. 8% opýtaných by ho skôr videlo v čele vlastnej, novozaloženej strany. Menšie skupiny uviedli, že by sa mal pridať k Demokratom alebo SaS, alebo sa pokúsiť o akési spojenie týchto (ekonomicky) pravicových síl.

Najviac prívržencov má Korčok z hľadiska veku medzi mladými vrstvami obyvateľstva, v rozmedzí cca. 18-24 rokov. Naopak najmenej podpory by našiel u skôr narodených (nad 65 rokov). Pokiaľ ide o lokalizáciu, väčšina jeho fanúšikov je metropolitná, konkrétne ide o obyvateľstvo Bratislavy a Košíc. Tým sa len potvrdzuje, že mu prakticky ostala základňa priaznivcov identická spred prezidentských volieb.

Analytik NMS Market Research Slovakia, Mikuláš Hanes, sa vyjadril, že „podpora pre jeho stranícke angažovanie sa však neukazuje ako automatická a o hlasy voličov bude musieť ešte výraznejšie zabojovať.“

Voliči ho jednoznačne chcú vidieť niekde v pravicovom/liberálnom spektre, či už v PS, u Demokratov alebo SaS. Prekvapilo však poznanie, že až pätina opýtaných voličov strany HLAS by bola ochotná uvažovať o podpore Korčoka, keby prišiel s vlastným politickým subjektom. V takom prípade by zaujal aj voličov menších opozičných strán, či už KDH alebo hnutie Slovensko.

Z týchto zistení možno vyvodiť závery, že Ivan Korčok by v podstate dokázal preskupiť voličov rôznych strán (resp. stiahnuť ich k sebe), avšak veľa nových by na základe výskumu nezískal.

Tu je na mieste opýtať sa samotných voličov opozičných strán: Akí ľudia by nám mali, podľa vás, vládnuť? Vzdelaní, bezúhonní, kultivovaní a jemní? Tí „najlepší z najlepších“? V poriadku, súhlasím! Lenže to asi skôr hovoríme o hereckých výkonoch vysnených filmových postáv, než skutočných ľuďoch z mäsa a kostí…

Vlastne – aj medzi politikmi sa nájdu šikovní herci. Stačí si porovnať gestikuláciu, intonáciu, a ďalšie vonkajšie prejavy zástupcov liberálnych strán a myšlienok. Všetko akoby prevzali z jednej a tej istej „divadelnej“ školy: Ódor, Radičová, Čaputová, a áno, aj pán Korčok, sú jeden ako druhý.

Zjavne dostali či dostávajú lekcie zo štýlu vystupovania a verejných prejavov od svojich západných vzorov. Veď na dobrom marketingu je postavená celá politická scéna USA odjakživa. Politik nemusí reálne oplývať cnosťami a hodnotami, stačí, keď sa vie predať ako ich seriózny nositeľ. A musí mať charizmu – keď vidíte okolo jeho hlavy svätožiaru, ste ochotní mu zobať z ruky. Jednu takú osobu sme už v čele štátu mali…

Lenže pokiaľ ide o vnútornú integritu a hodnoty, každý sa raz preriekne – asi tak, ako keď Korčok v predvolebnej kampani vyjadril názor, že v prípade ostreľovania Gazy veci nie sú jednoznačne definovateľné. Veď všetko začal Hamas, Izrael má právo sa brániť, a tak ďalej v podobnom zmysle, ignorujúc hrozné počty civilných obetí. Potom svoj postoj síce mierne zrevidoval, ale keď už sa raz preriekneš, to druhýkrát neukecáš, hovorí stará múdrosť.

Len pre dokreslenie aktuálneho obrazu: Podobne alibisticky pristupuje ku genocíde v Palestíne napríklad poslanec Hojsík z PS (teda potenciálny budúci Korčokov súdruh), ktorý sa pre jedného novinára vyjadril, že „on Gazu nerieši“. Spomedzi radov samotných novinárov zas Hanzelová k téme povedala, že je v poriadku nemať na niektoré veci jasný názor…

Títo ľudia, teda liberálni politici ako aj ich mediálna bašta, jednoducho musia brániť Izrael, pretože za ním stojí ich zbožšťované USA. USA je posvätné. Washington je vzor. To naša národná identita a tradičné hodnoty, tie už patria do pomalého zabudnutia…

Taká je naša liberálna ideologická mašinéria – kampaňovali v mikinách EÚ, a keby mohli, hádam vyvesia aj americké vlajky. A keď sa iný poslanec PS vyjadril proti Izraelu tvrdým (no nie vulgárnym) slovníkom, boli jeho statusy zmazané a on sám sa akosi nebadane vytratil z pozornosti…

Nie veru, toto nie sú najlepšie strany a najlepší ľudia našej generácie. Za presvedčivé herectvo si však zaslúžia metál.

A pokiaľ bude jedného dňa ich lídrom Korčok – no to len bude inscenácia…

Prečítajte si tiež:

• Nebezpečný hazard s dôverou
• Opozícia na nohách: Vracajú sa normalizačné praktiky?
• Krátka pamäť Demokratov. Nepamätajú si ani to, čo robili minulý rok