Dlhodobý plán Ministerstva obrany SR predpokladá zvyšovanie obranných výdavkov na úroveň 2,1 percenta HDP v roku 2027 a potom o 0,2 percenta ročne. Cieľ vynakladať 3,5 percenta HDP by podľa plánu mal byť dosiahnutý v roku 2034 a následne udržiavaný až do roku 2040. Vláda SR avizovala, že obranné výdavky v roku 2026 nezvýši a zostanú na tej istej úrovni ako vlani, keď dosiahla 2,03 percenta HDP.

Po tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa spojenci na minuloročnom samite NATO v Haagu deklarovali, že výrazne zvýšia investície do obrany – z pôvodných dvoch na päť percent svojho HDP do roku 2035. Z toho by malo ísť 3,5 percenta na vojenské výdavky a 1,5 percenta do oblastí súvisiacich s obranou a bezpečnosťou, ako je napríklad infraštruktúra.

Spomedzi členských štátov NATO dáva najväčší podiel svojho hospodárskeho výkonu na obranu Litva, a to 5,33 percenta HDP, naznačujú v utorok zverejnené dáta. Za ňou nasleduje Estónsko s 5,1 percenta. Lotyšsko vyčleňuje 4,92 percenta HDP, Poľsko 4,68 percenta a Grécko 3,65 percenta.

Zo správy NATO tiež vyplýva, že vlani nesplnili predchádzajúci dvojpercentný cieľ tri štáty NATO – Albánsko, Slovinsko a Česko. Albánsko minulý rok prispelo na obranu 1,48 percenta HDP, Slovinsko 1,57 percenta a Česko 1,86 percenta.

Výška vojenských výdavkov sa v niektorých ďalších krajinách pohybuje na úrovni dvoch percent alebo mierne nad nimi. Patria medzi ne Belgicko, Portugalsko a Taliansko.

Spojené štáty podľa odhadov vynakladajú 3,17 percenta HDP, zatiaľ čo Nemecko 2,69 percenta, Británia 2,56 percenta a Francúzsko 2,22 percenta.

Očakáva sa, že lídri sa počas debát v Ankare zamerajú okrem iného na zhodnotenie pokroku v oblasti zvyšovania obranných výdavkov i na posilnenie zbrojného priemyslu. Snahou podľa Reuters je ukázať Trumpovi, že plnia sľub, ktorý dali na vlaňajšom samite.