Pápež v liste kardinálom: Misiou Cirkvi nie je prežiť, ale komunikovať Božiu lásku

Svätý Otec kardinálom ďakuje za ich účasť na januárovom mimoriadnom konzistóriu, oceňuje ich prácu v skupinách a konštatuje, že príspevky kardinálov predstavujú vzácne dedičstvo, ktoré chce nechať dozrievať v cirkevnom rozlišovaní. Keďže sa vo svojom príhovore na záver januárového konzistória zameral na synodalitu, v liste sa teraz venuje Apoštolskej exhortácii pápeža Františka Evangelii gaudium, ktorá bola ďalšou témou spomínaného mimoriadneho konzistória.

Rozhodujúci orientačný bod

Lev XIV. píše, že z príspevkov kardinálov jasne vyplýva, že „táto exhortácia naďalej predstavuje rozhodujúci orientačný bod: nezavádza len nové obsahy, ale všetko opäť zameriava na kerygmu ako srdce kresťanskej a cirkevnej identity“. Tento dokument bola uznaný „za skutočné „nové vanutie“, schopné iniciovať procesy pastoračnej a misijnej konverzie, skôr než prinášať okamžité štrukturálne reformy, a tak hlboko usmerňovať cestu Cirkvi“.

Prejsť od pastorácie zachovávania k misijnej pastorácii

Kardináli na konzistóriu zdôraznili, ako táto perspektíva oslovuje Cirkev na všetkých úrovniach. Pápež vysvetľuje: „Na osobnej úrovni vyzýva každého pokrsteného, aby obnovil stretnutie s Kristom, prechádzajúc od viery, ktorú jednoducho prijal, k viere skutočne živej a prežívanej“. Táto cesta sa dotýka „kvality duchovného života, v primáte modlitby, vo svedectve, ktoré predchádza slovám, a v súlade medzi vierou a životom.

Na úrovni spoločenstva vyzýva k prechodu od pastorácie zachovávania k misijnej pastorácii, v ktorej sú spoločenstvá živými subjektmi ohlasovania: pohostinné spoločenstvá, schopné zrozumiteľného vyjadrovania, dbajúce na kvalitu vzťahov a schopné ponúkať priestor na počúvanie, sprevádzanie a uzdravenie. Na diecéznej úrovni jasne vyniká zodpovednosť pastierov rozhodne podporovať misijnú smelosť, dbajúc na to, aby nebola zaťažená alebo udusená organizačnými excesmi, a podporovať rozlišovanie, ktoré pomáha rozpoznať to, čo je podstatné.“

Vyhnúť sa prozelitizmu a konzervovaniu

Z toho všetkého vyplýva chápanie misie ako hlboko zjednocujúcej: misie, ktorá vychádza zo stretnutia s Kristom, schopného premeniť život, a ktorá sa šíri skôr príťažlivosťou ako dobývaním. Je to integrálna misia, ktorá spája výslovné hlásanie, svedectvo, angažovanosť a dialóg, bez toho, aby podľahla pokušeniu prozelitizmu či logike jednoduchej konzervácie – zachovávania alebo inštitucionálnej expanzie. Cirkev, aj keď si uvedomuje, že je v menšine, je povolaná žiť bez komplexov, ako malé stádo, ktoré prináša nádej pre všetkých, pričom si uvedomuje, že cieľom misie nie je jej vlastné prežitie, ale zvestovanie lásky, ktorou Boh miluje svet.

Podnety na ďalšie premýšľanie

Podľa Leva XIV. si medzi konkrétnymi podnetmi, ktoré sa objavili, niektoré zaslúžia pozornosť a ďalšie premýšľanie: „potreba oživiť dokument Evangelii gaudium, aby sme úprimne zistili, čo sa po rokoch skutočne prijalo a čo naopak zostáva stále neznáme a nerealizované, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebnej reforme procesov kresťanskej iniciácie.“ „Apoštolské a pastoračné návštevy treba si ceniť ako autentické kerygmatické príležitosti a príležitosti na rast v kvalite vzťahov. Rovnako je potreba prehodnotiť účinnosť cirkevnej komunikácie, a to aj na úrovni Svätej stolice, podľa jasnejšieho misijného ducha.“

Zuzana Klimanová – VaticanNews

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk