Pápež Lev XIV. povzbudil veriacich stať sa budovateľmi budúcnosti nádeje

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Svätá omša
Mongomo, Katedrálna Bazilika Nepoškvrneného počatia
22. apríla 2026

Drahí bratia a sestry,

v tejto nádhernej katedrálnej bazilike zasvätenej Nepoškvrnenému počatiu, Matke vteleného Slova a patrónke Rovníkovej Guiney, sme sa zhromaždili, aby sme počúvali Pánovo slovo a slávili pamiatku, ktorú nám zanechal ako prameň a vrchol života i poslania Cirkvi. Eucharistia totiž skutočne obsahuje všetko duchovné dobro Cirkvi: je to Kristus, naša Veľká noc, ktorý sa nám daruje; je to živý Chlieb, ktorý nás sýti; je to prítomnosť, ktorá nám zjavuje nekonečnú Božiu lásku k celej ľudskej rodine a ktorá aj dnes vychádza v ústrety každému mužovi a každej žene.

Teší ma, že môžem spolu s vami sláviť Eucharistiu a ďakovať Pánovi za 170 rokov evanjelizácie na tejto pôde. Je to vhodná príležitosť pripomenúť si všetko dobro, ktoré tu Pán vykonal, a zároveň chcem vyjadriť svoju vďačnosť mnohým misionárom, misionárkam, diecéznym kňazom, katechétom i veriacim laikom, ktorí zasvätili svoj život službe evanjeliu.

Prijímali očakávania, otázky i rany svojho ľudu, osvecovali ich Pánovým slovom a stávali sa znamením Božej lásky medzi vami; svojím svedectvom spolupracovali na príchode Božieho kráľovstva bez strachu trpieť pre svoju vernosť Kristovi.

Sú to dejiny, na ktoré nemôžete zabudnúť: na jednej strane vás spájajú s apoštolskou a univerzálnou Cirkvou, ktorá vás predchádzala, a na druhej strane vás sprevádzali, aby ste sa aj vy sami stali protagonistami ohlasovania evanjelia a svedectva viery, napĺňajúc prorocké slová, ktoré na africkej pôde vyslovil pápež svätý Pavol VI.: „Vy, Afričania, ste už misionármi sami pre seba. Kristova Cirkev je na tejto požehnanej zemi skutočne zakorenená“ (Homília na záver Sympózia biskupov Afriky, Kampala, Uganda, 31. júla 1969).

V tomto duchu ste povolaní pokračovať dnes v ceste, ktorú vyznačili misionári, pastieri a laici, ktorí vás predchádzali. Od každého a každej z vás sa žiada osobné nasadenie zahŕňajúce celý život, aby viera, slávená tak slávnostne vo vašich spoločenstvách a liturgiách, živila vaše skutky lásky a zodpovednosť voči blížnemu pri podpore dobra všetkých.

Toto nasadenie si vyžaduje vytrvalosť, stojí námahu, niekedy si vyžaduje obetu, no je znakom toho, že sme skutočne Kristovou Cirkvou. Prvé čítanie, ktoré sme počuli, nám v niekoľkých veršoch rozpráva, ako Cirkev, ktorá s radosťou a bez strachu ohlasuje evanjelium, môže byť práve preto aj prenasledovaná (porov. Sk 8, 1 – 8). No zároveň tá istá kniha Skutkov apoštolov hovorí, že zatiaľ čo kresťania musia utekať a rozptyľujú sa, veľmi mnohí sa približujú k Pánovmu slovu a môžu na vlastné oči vidieť, že chorí na tele i na duchu sú uzdravovaní. To sú podivuhodné znamenia Božej prítomnosti, ktoré prinášajú veľkú radosť celému mestu (porov. tamže, 6 – 8).

Tak aj my, bratia a sestry, hoci osobné, rodinné i spoločenské situácie, ktoré prežívame, nie sú vždy priaznivé, môžeme dôverovať Pánovmu pôsobeniu, ktorý dáva klíčiť dobrému semenu svojho kráľovstva cestami, ktoré nepoznáme, aj keď sa zdá, že všetko okolo nás je neplodné, dokonca aj vo chvíľach temnoty. S touto dôverou, zakorenenou viac v sile jeho lásky než v našich zásluhách, sme povolaní zostať verní evanjeliu, ohlasovať ho, žiť ho naplno a s radosťou o ňom vydávať svedectvo. Boh nás neochudobní o znamenia svojej prítomnosti a – ako nám povedal Ježiš v evanjeliu, ktoré sme práve počuli – bude pre nás „chlebom života“, ktorý nasýti náš hlad (porov. Jn 6, 35).

Aký hlad cítime? Po čom dnes túži táto krajina? Motto mojej návštevy znie: „Kristus, svetlo Rovníkovej Guiney, smerom k budúcnosti nádeje“ – a možno práve toto je dnes najväčší hlad: je tu hlad po budúcnosti, ale po budúcnosti naplnenej nádejou, ktorá dokáže priniesť novú spravodlivosť a ovocie pokoja a bratstva. Nejde pritom o neznámu budúcnosť, ktorú by sme mali pasívne očakávať, ale o budúcnosť, ktorú sme práve my, s Božou milosťou, povolaní budovať. Budúcnosť Rovníkovej Guiney závisí od rozhodnutí, ktoré robíte; je zverená vášmu zmyslu pre zodpovednosť a spoločnému úsiliu chrániť život a dôstojnosť každého človeka.

Je preto potrebné, aby sa všetci pokrstení cítili zapojení do diela evanjelizácie, aby sa stali apoštolmi lásky a svedkami nového ľudstva.

Ide o to, aby ste sa so svetlom a silou evanjelia podieľali na integrálnom rozvoji tejto krajiny, na jej obnove a premene. Stvoriteľ vám daroval mnohé prírodné bohatstvá; povzbudzujem vás spolupracovať, aby sa stali požehnaním pre všetkých. Nech vám Pán pomáha čoraz viac budovať spoločnosť, v ktorej každý podľa svojej zodpovednosti pracuje pre spoločné dobro, a nie pre osobné záujmy, a v ktorej sa prekonávajú nerovnosti medzi privilegovanými a znevýhodnenými. Nech rastie priestor slobody a nech je vždy chránená dôstojnosť ľudskej osoby; myslím na najchudobnejších, na rodiny v ťažkostiach; myslím na väzňov, ktorí sú často nútení žiť v znepokojivých hygienických a zdravotných podmienkach.

Bratia a sestry, Rovníková Guinea potrebuje kresťanov, ktorí vezmú do svojich rúk jej budúcnosť. Preto vás chcem povzbudiť: nebojte sa ohlasovať evanjelium a vydávať o ňom svedectvo! Buďte budovateľmi budúcnosti nádeje, pokoja a zmierenia a pokračujte v diele, ktoré misionári začali pred 170 rokmi.

Nech vás na tejto ceste sprevádza Nepoškvrnená Panna Mária. Nech sa za vás prihovára a nech z vás robí veľkodušných a radostných Kristových učeníkov.

Preklad Martin Jarábek

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.