Pamätný deň narodenia dejateľa Ľudovíta Štúra pripadá na 29. októbra

Vedúca osobnosť štúrovského hnutia, politik, buditeľ, básnik, novinár, redaktor, jazykovedec, pedagóg. Ako osobnosť širokej škály schopností bol Štúr hlavný reprezentant slovenského národného hnutia a slovanských koncepcií v prvej polovici 19. storočia. Kodifikoval spisovnú slovenčinu, zakladal Slovenské národné noviny. V dejinách mu patrí aj miesto spoluzakladateľa Slovenskej národnej rady v septembri 1848 vo Viedni, prvého národnopolitického orgánu Slovákov.

Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady (NR) Slovenskej republiky, ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. V nich je 29. október, Deň narodenia Ľudovíta Štúra, uvedený medzi pamätnými dňami.

Nejasnosti okolo dátumu narodenia

Niektoré zdroje uvádzajú, že deň narodenia tejto poprednej osobnosti slovenského národa pripadá na 28. októbra, iné zdroje poukazujú na to, že 29. októbra Ľudovíta Štúra pokrstili v evanjelickom chráme v obci Uhrovec, rodisku velikána, a o desaťročia neskôr tam prišiel na svet ďalší veľký slovenský rodák – Alexander Dubček. Spájala ich pevnosť pri obhajobe duchovných zásad a napokon aj nepriazeň osudu – obaja zomreli tragicky.

Matica slovenská si výstavou pripomína 210. výročie narodenia Ľudovíta Štúra

Na problematiku nepresnosti pri písaní dátumu narodenia Štúra upozornil v odbornom článku napríklad aj slovenský literárny historik Augustín Maťovčík. V časopise Knižnica v čísle 11-12 v roku 2010 konštatoval, že o probléme presného dátumu narodenia Štúra sa diskutovalo na vedeckom seminári, ktorý sa konal pri príležitosti 195. výročia Štúrovho narodenia v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre v dňoch 28. – 29. októbra 2010.

V odbornej literatúre, životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy narodenia Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených vo farnosti v Uhrovci. Maťovčík priniesol citáciu najlepšieho znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha, ktorý v tej súvislosti napísal, že nejednotnosť v dátume narodenia Štúra zapríčinil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste – 29. 10. – pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise.

Štúr sa podľa rodinného tradovania narodil o deň skôr, teda 28. októbra 1815, a tento dátum potom vo svojich osobných spisoch dôsledne uvádzal, napísal Maťovčík. Citoval zápis z evanjelickej uhrovskej matriky. Literárny historik ďalej upozornil aj na iné doklady o narodení Štúra, napríklad, že na pôvodnom náhrobníku na cintoríne v Modre bol dokonca dátum 22. október 1815. Dátum Štúrovho narodenia 29. 10. 1815 uvádza vo svojej monografickej tvorbe niekoľko autorov.

Spoločný štát Čechov a Slovákov vznikol pred 107 rokmi s podporou vtedajších mocností

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine. Pre svoju budúcu dráhu nadobudol vzdelanie v Bratislave i nemeckom univerzitnom meste Halle. Už počas štúdií sa podieľal na priekopníckej práci Spoločnosti česko-slovenskej a získal si postavenie prímasa medzi slovenskou študujúcou mládežou.

Zrod Slovenských národných novín

Z rozsiahleho diela sa pamätnou stala prvá gramatika spisovnej slovenčiny, ktorej základom bolo stredoslovenské nárečie. Zaslúžil sa o zrod Slovenských národných novín, ktoré v rokoch 1845 – 1848 aj redigoval. Významná bola aj jeho aktivita ako poslanca uhorského snemu za mesto Zvolen. Po neúspešnej revolúcii v rokoch 1848 – 1849 žil až do smrti v ústraní v Modre, kde 12. januára 1856 zomrel. Tam vydal básnické dielo Spevy a piesne, ako aj diela O národných piesňach a povestiach plemien slovanských a svoju polemickú víziu Slovanstvo a svet budúcnosti.

Od roku 1994 udeľuje prezident Slovenskej republiky významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra na počesť tejto významnej osobnosti slovenských dejín. Na budúci rok uvedú do kín výpravný historický film o Ľudovítovi Štúrovi. V hlavnej úlohe sa predstaví Lukáš Pelč a postavu Adely Ostrolúckej – jeho lásky – stvárni Ivana Kološová.

Vo filme sa objavia aj ďalšie známe tváre ako František Kovár, Marko Igonda, Csongor Kassai, Richard Autner, Jana Kvantiková, Zuzana Smatanová či skladateľka Ľubica Čekovská.

Film sa pripravoval od roku 2020, vznik scenára podporili Audiovizuálny aj Literárny fond. Film sa objaví v kinách 12. januára 2026 na 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. Neskôr ho diváci uvidia aj na obrazovkách verejnoprávnej televízie STVR.