Bratislava 21. februára 2019 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok, Martin Baumann)
Mikloškove 3 % a odklon kresťanov od politikov, ktorí nikdy nevedeli obhájiť kresťanské hodnoty, robí svoje. Kresťansky sa tváriaci web Postoj, ktorého redakciu tvoria novinári z liberálnych denníkov SME, Aktuality, týždeň a ďalších, sa rozhodol túto situáciu zvrátiť nie práve kresťanským spôsobom porušujúcim hneď niekoľko božích prikázaní
Priestor na krivé svedectvá, polopravdy a osočovanie už využil celý kolektív progresívnych kresťanov z redakcie a priestor dostal aj kandidát Mikloško, ktorý položil Harabinovi päť otázok.
Keď na ne dostal odpoveď vo forme blogu, vyliezol na svetlo samotný hlavný ideológ antiharabinovskej nenávisti, bývalý minister vnútra Vladimír Palko, ktorý na úvod svojho článku píše:
„Harabin brýzgal na kresťanov, ktorí celý život držali kresťanskú líniu, a brýzga na nich i teraz. Jeho vyjadrenia sú dnes pokryteckejšie a tupšie ako v minulosti. Už toho bolo dosť“, predstiera Palko spravodlivý hnev a pokračuje.
„Ten, kto dve desaťročia kresťanstvo a Cirkev bránil, protestoval proti jej prenasledovaniu a v tomto zápase (aj nad Harabinom) zvíťazil, bol Mikloško. Ale o bázni pred Bohom káže Harabin Mikloškovi. Oplzlosť,“ obviňuje Palko každého kto vykonával svoju profesiu za bývalého režimu z podielu na prenasledovaní cirkvi.
„Pred pár dňami označil Harabin za najlepšieho slovenského premiéra Mečiara. Za premiéra Mečiara zosnovala tajná služba provokáciu voči banskobystrickému biskupovi Rudolfovi Balážovi, keď mu cez svojho príslušníka podsunula možnosť predaja obrazu „Klaňanie troch kráľov“, čo umožnilo potom škandalizovať biskupa“, naráža Palko na Harabinovu odpoveď redaktorovi na otázku, že ktorého z doterajších premiérov si najviac váži a prečo. Harabin odpovedal, že si váži Mečiara, lebo bol tvorcom našej štátnosti.
Palko to považuje za nehoráznosť, lebo za Mečiara malo dôjsť k škandalizácii biskupa Baláža. Čo už Palko opomenul, je fakt, že biskup si škandál vyrobil sám. Baláž dal vyrobiť repliku triptychu a originál dal cez prostredníka predať na čiernom trhu. Keďže pri hľadaní kupca v Nemecku narazili rovno na agenta SIS, nemohlo to skončiť inak ako odhalením. Baláža od odsúdenia zachránila len zmena mocenských pomerov, keď nastúpila Dzurindova vláda s KDH. A tak miesto odsúdenia Baláža obvinili SIS a jej šéfa Ivana Lexu, že to zinscenovali. Súd však žiadne zinscenovanie zo strany SIS nekonštatoval, no Baláž už ďalej stíhaný nebol. Palko by tak mohol radšej vysvetliť, ako bolo za ich vlády možné, že za zdokumentovaný podvod aj s prichytením pri čine nebol biskup nikdy odsúdený. Pretože práve títo veční opozičníci tu radi vo vzťahu k vláde opakujú heslo, že skutok sa nestal.
Palko ďalej ilustruje, ako bojoval za život v roku 1986 disident Mikloško, zatiaľ čo čerstvého sudcu Harabina robí zodpovedným za to, aký potratový zákon prijal ústredný výbor KSČ.
„V roku 1986 Harabinovi komunisti ešte viac zliberalizovali potratový zákon, ktorý schválili už v roku 1957. Dovtedy žiadateľky o potrat predstupovali pred komisiu, zmena rušila komisie a urobila tak potrat fakticky dostupným na požiadanie. Mikloško v tajnej cirkvi spoluorganizoval petíciu proti zákonu a bol to on, kto odoslal podpisy predsedovi SNR Šalgovičovi. Harabin vtedy ticho sedel v komunistickej strane a ako taký automaticky z titulu členstva podporoval ďalší útok na nenarodených. Mikloškovo KDH sa pokúsilo potratový zákon Harabinových komunistov zrušiť v roku 1992.“
Tu Palko rovno klame, lebo v roku 1992 bol Mikloško členom VPN spolu s Mečiarom a spomínaný zákon predkladal za KDH Ján Čarnogurský.
Palko ďalej spomína ďalší zápas za nenarodených, keď v roku 2003 chcela strana ANO presadiť zákon o legálnosti potratu poškodených plodov až do šiesteho mesiaca. KDH hrozilo že vystúpi z koalície, zatiaľ čo Mečiar hlasoval za zákon. Čo s tým má ale Harabin, ktorý sa v politike objavil až o tri roky neskôr, nevedno.
Nakoniec sa Harabinovi ušlo aj za to, za čo celá vtedajšia proeurópska proreformná široká koalícia bojovala najviac a to za vstup do EÚ bez akýchkoľvek podmienok. Vládna koalícia SMER, SNS a HZDS integračný proces už len zavŕšila prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorá nahradila v referendách odmietnutú európsku ústavu.
„Minister spravodlivosti Harabin ako člen vlády podporil Lisabonskú zmluvu, ktorou členské štáty prichádzali o svoje kompetencie. To bol ten záujem Slovenska? Súčasťou zmluvy bola i tzv. Charta práv“, rozhorčuje sa Palko a tvrdí, že Lisabonskou zmluvou prišla SR o svoje kompetencie. O tie však prišla oveľa skôr – vstupom do EÚ. A spomínaná Charta základných práv EÚ bola prijatá už v roku 2000 v Nice a Súdny dvor ju aplikoval ešte pred vstupom SR do EÚ.
Na záver Palko vyvracia, že by bol Mikloško proti vzniku samostatného Slovenska. Argumentuje tým, že ak by požadoval samostatnosť pred novembrom 1989, hrozilo by mu väzenie. Prečo však bol proti jej vzniku v 1993 nevysvetlil. Naopak obvinil Harabina z čechoslovakizmu, keďže pred novembrom 1989 Komunistická strana samostatnosť nepožadovala.
„Pripomeňme si, čo by sa stalo človeku, ktorý by verejne požadoval samostatnosť Slovenska pred Novembrom 1989. Nuž, zavreli by ho do väzenia, lebo v Československu za vlády Harabinových komunistov to bol trestný čin. Slovenské symboly ako znak a zástava boli komunistami považované za symboly „klérofašistickej“ vojnovej Slovenskej republiky. Člen komunistickej strany bol čechoslovakistom z titulu členstva v strane. A z titulu člena strany automaticky tvrdil, že okupácia Československa armádami Varšavskej zmluvy v roku 1968 bola „bratská pomoc“. Na hlavniach sovietskych tankov sedeli a Harabin medzi nimi.“
Denník Postoj ako falošná kresťanská alternatíva robí všetko preto, aby očiernil kandidáta, ktorý chce presadzovať konzervatívne kresťanské hodnoty a ochranu tradičnej rodiny. Svojou kampaňou, ktorú vedú voči Harabinovi, a podporou nezvoliteľného Mikloška však v skutočnosti podporujú Šefčoviča a Čaputovú s Mistríkom. Postoj sa hrá na konzervatívcov, ale v skutočnosti robí všetko preto, aby bol prezidentom progresívec alebo liberál…
Tomáš Novák