Označovať veci pravými pojmami a hovoriť pravdu. To je jediná cesta pre dnešného človeka, ktorý sa musí vzoprieť novej totalite, nebezpečnejšej a prefíkanejšej, ako všetky doteraz

Bratislava 11. novembra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Dnes sme často v mediálnom priestore svedkami používania rôznych eufemizmov, ktoré demagogicky zahmlievajú a skresľujú pravdu či skutočný stav vecí a  ich  podstatu. V médiách počúvame neustále o slobode a ľudských právach, pričom paradoxne mnohokrát sú tieto práva upierané práve tým najbezbrannejším

Potrat sa nazýva umelým prerušením tehotenstva (ako keby sa dalo umelé prerušenie tehotenstva zastaviť a zvrátiť), eutanázia a asistovaná samovražda sa vydávajú za akt milosrdenstva voči blížnym. Veriaci občania, ktorí si dovolia proti interrupciám či eutanázii vystupovať  sa stávajú terčmi nenávistných útokov aj zo strany elít, prichádza k pokusom obmedzovať ich práva vyjadriť vlastný názor.

Skutočný kresťan nemá inú možnosť, len sa postaviť rozhodne proti praktikám a manipulácii zo strany nepriateľov cirkvi. Príklad si možno brať aj s nemeckého kardinála Clemensa Augusta von Galen (1878 – 1946), münsterského biskupa, ktorý žil a pôsobil v dobe nacistického Nemecka a ktorého kvôli jeho odvahe prezývali “Münsterský lev”. Clemens August von Galen sa postavil proti ideológii pohŕdajúcej ľudskosťou, proti mašinérii a kultúre smrti charakteristickej pre nacistický štát a to v čase, keď sa mnoho slušných Nemcov obávalo verejne a hlasne vyjadriť svoj názor, pretože sa obávali sfanatizovanej a nenávistnej väčšiny v uliciach, ktorá nekriticky prijímala demagógiu šírenú vtedajšími nemeckými mainstreamovými médiami v mene a intenciách nacistického režimu.

Clemens August von Galen vyrastal vo vidieckom prostredí  a pochádzal zo šľachtickej katolíckej rodiny, predchnutej kresťanskými ideálmi. Vyštudoval rakúsku jezuitskú internátnu školu Stella Matutina, po osobnom stretnutí a rozhovore s pápežom Levom XIII. v roku 1899 sa rozhodol stať sa kňazom. Teológiu študoval najprv v Innsbrucku a potom v Münsteri, kde 28. 5. 1904 získal kňazské svätenie z rúk biskupa Hermanna Jakoba Dingelstada.

Clemens August von Galen mal vysoko rozvinutý zmysel pre spravodlivosť, zodpovednosť a celý život neúnavne obhajoval pravdu a bojoval proti klamstvám, pokrytectvu a podvodom doby, ktorej bol súčasťou. Na vlastnej koži zažil sociálne nepokoje Weimarskej republiky a jej amorálnosti i nástup národného socializmu. V roku 1933 sa stal biskupom v Münsteri, biskupské svätenie získal 28. 10. 1933 z rúk kardinála Schulteho, spolusvätiteľmi boli biskupi Berning a Bornewasser.  Jeho bratrancom bol ďalší odporca Hitlerovho režimu –  berlínsky biskup Konrad von Preysing, ktorého pápež Pius XII. po vojne vymenoval za kardinála.

Počas celej svojej biskupskej a pastoračnej činnosti bol biskup Clemens August von Galen jedným z najznámejších odporcov nacistického režimu. Napriek vyhrážkam Gestapa a príslušníkov SS vytrvalo poukazoval na porušovania základných ľudských práv zo strany nacistov, ktorí podrobovali eutanázii “menejcenné obyvateľstvo”, vrátane detí postihnutých Downovým syndrómom. Ako kňaz a biskup nemohol konať ináč, vďaka vlastnej hlbokej spiritualie a úcte k Eucharistii a Panne Márii. Aj kvôli jeho kritike a pranierovaniu museli nacisti obmedziť eutanáziu duševne chorých a vykonávali ju skryte, pretože  biskup Clemens August von Galen dokázal ovplyvniť verejnú mienku.

Proti demagógii médii, hysterickému a nenávistnému ošiaľu ulice, ohlušujúcim fanfáram nacistických pochodov a prázdnym frázam z rečníckych tribún postavil Clemens August von Galen svoju vieru, Eucharistiu, tichú kontemplatívnu adoráciu Pána. Jeho duchovná sila vychádzala z jeho hlbokej a živej viery, bol predchnutý účinnou láskou najmä voči bezbranným a trpiacim. Jeho spiritualita inšpirovaná Evanjeliom nastavovala zrkadlo nacistickým manipulátorom a ich klamstvám.

Biskup Clemens August von Galen ako jeden z najznámejších predstaviteľov protinacistickej opozície v Nemecku otvorene vytýkal nacistom porušovanie základných ľudských práv a strhol masku nacistickej zvrátenej ideológii pohŕdajúcej právami človeka. Protestoval proti nacistickým zásahom do štruktúry rodiny, kritizoval zatváranie kláštorov a rehoľníkov, nacistický boj proti Cirkvi, neúnavne vystupoval proti deportáciam Židov do koncentračných táborov, eutanázii duševne chorých a postihnutých ľudí v Nemecku. Počas svojej slávnej kázne z 3. 8. 1941, v čase, kedy bola spupnosť nacistov na vrchole, pretože boli presvedčení o svojej neporaziteľnosti, keďže jednotky Wehrmachtu útočili úspešne v Rusku doslovne uviedol: “Je neprípustné, keď sú zabíjaní a brutálne vraždení nevinní bezbranní ľudia, vrátane detí či duševne chorých. Je neprípustné, že sú utlačovaní ľudia nevyhovujúcej rasy a pôvodu, ktorých zatvárajú do koncentračných táborov… Stojíme tvárou v tvár neslýchanému vražednému šialenstvu národa…”

Jeho vystúpenia nacistov rozzúrili, radikálni členovia a sympatizanti nacistických organizácii v novinách ho pranierovali, primitívny sfanatizovaný dav sa mu verejne vyhrážal smrťou a pranierovali ho v nacistickej tlači, kde voči nemu publikovali množstvo nenávistných článkov. Kvôli faktu, že u nemeckých katolíkov bol veľmi obľúbený (vrátane nemeckých katolíckych vojakov bojujúcich na fronte), netrúfli ale si nacistickí demagógovia biskupa Clemensa Augusta von Galena zatknúť či zavraždiť.

U Clemensa Augusta von Galen netreba klásť  dôraz na vrodenú odvahu či prehnanú smelosť, on sám sa za odvážneho či smelého nepovažoval. Biskupa Clemensa Augusta von Galena formovali jeho viera (taká istá viera aká formovala kresťanských mučeníkov prijať smrť za vieru v rímskom cirskuse) hlboký pocit zodpovednosti, rozlišovanie medzi dobrom a zlom. V roku 1946 pri spätnom pohľade na svoje pôsobenie v časoch existencie nacistickej III. ríše biskup Clemens August von Galen doslovne uviedol: “Dobrý a milostivý  Boh mi dal postavenie, ktoré ma zaväzovalo nazývať čierne čiernym a biele bielym, presne tak, ako to stojí v obrade biskupského svätenia. Vedel som, že môžem hovoriť menom tisícov osôb, ktoré stáli za mnou v presvedčení, že Nemecko môže byť slobodné a dosiahnuť požehnanú budúcnosť len na základe kresťanstva. Bez nich by môj hlas nemal žiadnu váhu”.

Rovnako odvážne ako proti nacistom vystupoval biskup Clemens August von Galen po roku 1945 aj proti okupačným vojskám v Nemecku. Proti Clemensovi Augustovi von Galenovi vystupovali tvrdo najmä Briti, ktorí v okupačnej zóne, kde sa nachádzal Münster páchali rôzne zločiny voči nemeckému civilnému obyvateľstvu a nemeckým vojnovým zajatcom. Clemens August von Galen otvorene uviedol: “Tak ako som bojoval proti nacistickým nespravodlivostiam budem bojovať proti akýmkoľvek nespravodlivostiam, bez ohľadu na to, kto ich činí”. Nepriateľstvo britskej okupačnej správy voči Clemensovi Augustovi von Galenovi išlo dokonca až tak ďaleko, že mu Briti z pomsty napriek vysokému veku zakázali pri ceste do Ríma (keď ho pápež Piux XII. vymenoval za kardinála) použiť lietadlo. Kardinálom nebol Clemens August von Galen dlho, zomrel krátko po svojom návrate z Ríma (perforácia diagnostikovaného zápalu appendixu). Pochovali ho v münsterskej katedrále a v roku 2005 bol prehlásený za blahoslaveného.

Clemens August von Galen bol určite cirkevným hodnostárom a kňazom, ktorého príklad je hodný nasledovania. Príklad si z neho musia brať kresťania a nie len oni hlavne v dnešných časoch, keď nová diktatúra plazivo podlieza dvere. Neomarxizmus vo forme progresívneho liberalizmu má dnes potenciál zbaviť zase ľudí slobody, tak ako svojho času nacizmus či komunizmus. Kňazi ako Clemens August von Galen sú požehnaním nielen pre Cirkev, ale aj pre všetkých ľudí.

Adam Nemečkaj

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.