Ovplyvnia voľby v Nemecku budúcnosť Ukrajiny?

Cesty na Ukrajinu

V pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz nečakane navštívil hlavné mesto Ukrajiny – Kyjev. Spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským navštívil zranených vojakov a prisľúbil vojenskú pomoc vo výške 650 miliónov eur, ktorá má byť poskytnutá v decembri.
V následných prejavoch a príspevkoch na sociálnych sieťach opakovane zdôraznil, že Nemecko stojí pri Ukrajine.

Na domácom fronte však Scholzovu nečakanú návštevu zatienila kampaň pred nadchádzajúcimi predčasnými voľbami do Bundestagu, ktoré sa uskutočnia vo februári.

Vedenie Sociálnodemokratickej strany (Sozialdemokratische Partei Deutschlands -SPD) jednomyseľne nominovalo Scholza za kandidáta strany na kancelára napriek jeho nepopularite. Podľa novembrového prieskumu ZDF Politbarometer miera spokojnosti s kancelárom dosahovala len 35 %, čo bolo až na konci za Friedrichom Merzom z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a ministrom obrany z SPD Borisom Pistoriusom, ktorý sa svojej kandidatúry zatiaľ ešte celkom nevzdal.

Merz z CDU v stredajšom prejave o bezpečnostnej politike oznámil, že aj on sa do konca roka chystá na cestu na Ukrajinu. Vyzval na vytvorenie “kontaktnej skupiny“ združujúcej Nemecko, Francúzsko, Poľsko a Spojené kráľovstvo, ktorá by mohla vypracovať spoločnú európsku stratégiu na podporu Ukrajiny.

Podľa Merza je potrebné podporiť Ukrajinu všetkými prostriedkami, aby vo vojne zvíťazila.

24-hodinové ultimátum

Budúcnosť a limity pomoci a vojenskej podpory pre Ukrajinu sú určujúcou otázkou pre všetky kandidujúce strany.

Pred niekoľkými týždňami Merz v rozhovore pre Der Spiegel navrhol, že by sa mali spoločne zrušiť obmedzenia doletu zbraní, ktoré Ukrajina dostala, ak Rusko do 24 hodín nezastaví bombardovanie civilného obyvateľstva a civilnej infraštruktúry. Pokiaľ by to podľa neho nestačilo, rakety Taurus by mohli byť dodané o týždeň neskôr.

Scholz, naopak, doteraz zdôrazňoval “obozretnosť“. Nedávno v príspevku na X naznačil, že Merz svojím ultimátom Rusku riskuje jadrovú vojnu. „Môžem len povedať: keď ide o otázky vojny a mieru, nepotrebujete nepredvídateľného opozičného lídra, potrebujete chladnú hlavu,“ napísal Scholz.

Merz následne obvinil Scholza z podnecovania strachu z vojny – odvtedy však svoje vlastné vyhlásenie poprel a poprel aj to, že by dal Putinovi ultimátum.

Scholzov “populizmus“

Podľa ukrajinského novinára Denisa Trubetskoya však bolo Merzovo vyhlásenie napriek tomu úplne legitímne. „V zásade povedal, že Rusko by malo prestať útočiť na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, inak Nemecko dodá zbrane dlhého doletu Taurus. “ vysvetlil v rozhovore pre Euronews v jednej z kyjevských kaviarní. Trubetskoy nemohol rozhovor uskutočniť doma, pretože zintenzívnené ruské útoky na energetickú infraštruktúru spôsobili, že mnohé ukrajinské domácnosti zostali na niekoľko hodín bez elektriny

„Ak mám byť úprimný, nie je to radikálny postoj, keďže Ukrajina už má povolenie používať Storm Shadow a ATACMS na ruskom území,“ poznamenal.

Trubetskoy nebol ochotný kritizovať Scholzovu reakciu na Merzovo vyhlásenie, ale ani chváliť jeho ultimátum, namiesto toho to označil za “populizmus”. Za oveľa väčšie nebezpečenstvo považuje zmeny nálad v spoločnosti.

„Musíme predpokladať, že táto vojna, alebo aspoň fáza aktívneho boja, môže trvať roky,“ vysvetlil. „V konečnom dôsledku bude veľa závisieť od nálady a klímy v Nemecku,“ dodal.

Finančná pomoc

Novinár sa domnieva, že význam Nemecka pre Ukrajinu by sa nemal podceňovať. Ak sa finančná pomoc zo strany USA zníži alebo dokonca zruší, bremeno finančnej podpory padne na plecia EÚ a Nemecka.

Americká agentúra pre medzinárodnú rozvojovú pomoc USAID poskytla tento rok Ukrajine značné finančné prostriedky vrátane 1,75 miliardy dolárov na posilnenie odolnosti poľnohospodárstva a 32 miliónov dolárov na boj proti korupcii a ďalšiu humanitárnu a rozpočtovú podporu.

Celková pomoc USAID od vypuknutia plnej invázie vo februári 2022 údajne zahŕňa viac ako 3 miliardy dolárov na humanitárnu pomoc a dlhodobé rozvojové a vládne projekty.

Podľa správy nemeckej vlády Nemecko prisľúbilo Ukrajine v roku 2024 humanitárnu a hospodársku podporu vo výške približne 1,2 miliardy EUR. Tieto peniaze pôjdu do rôznych oblastí vrátane dodávok energie, infraštruktúry, zdravotnej starostlivosti a podpory vlády pri stabilizácii hospodárstva.

Napriek rozhodujúcemu významu tejto pomoci sa Trubetskoy domnieva, že federálne voľby v Nemecku nie sú pre Ukrajincov také znepokojujúce ako nedávne prezidentské voľby v USA.
„Voľby v USA sa tu stali témou pre kuchynské rozhovory..,“ uviedol. Dodal, že Ukrajinci síce vedeli, že sa budú musieť zmieriť s výsledkom volieb v USA a že ich životy môžu byť nimi priamo ovplyvnené, ale skutočnosť, že nemecká semaforová koalícia sa rozpadla takmer presne v deň Trumpovho víťazstva, bola znepokojujca.

„Musím však povedať, že dátum stanovený na predčasné voľby sa našiel pomerne rýchlo a už nie je v takej vzdialenej budúcnosti. Ak sa pozrieme na možný výsledok volieb, Ukrajinci môžu byť relatívne pokojní,“ myslí si.

Podľa jeho názoru by koalícia medzi CDU a Zelenými alebo tzv. veľká koalícia boli výsledky, s ktorými by Ukrajina mohla byť spokojná. „V podstate by to znamenalo, že podpora Ukrajiny by pokračovala minimálne aj po 23. februári,“ dodal.

Predvolebná vianočná kampaň na úkor Ukrajiny

Kým sa tak stane, Nemecko sa pustí do predvolebnej kampane vo vianočnom období. Trubetskoy na záver vyjadril pochybnosť, či by prípadný kancelár Merz zvolil úplne iný kurz ako Scholz.

„Samozrejme, je to potenciálny problém pre náladu v Nemecku z dlhodobého hľadiska,” vysvetlil Trubetskoy v narážke na debatu o raketách Taurus, ktorá pravidelne rezonuje.

„Je potrebné čo najrýchlejšie prehodnotiť všeobecnú podporu Ukrajiny. Približne, bez uvedenia konkrétnych údajov, by Ukrajina teraz potrebovala 300 Marderov, 500 Leosov, zvýšenú výrobu munície a tak ďalej. Samozrejme, je oveľa jednoduchšie diskutovať o jednom zbraňovom systéme, ako riešiť všetky tieto otázky, ktoré sú naozaj ťažko realizovateľné, pri ktorých by ste iniciovali diskusiu medzi obyvateľstvom, ktorá by sa mohla ukázať ako zložitejšia,“ poznamenal.

Nedávny prieskum nemeckej nadácie Körber odhalil, že zatiaľ čo 57 % Nemcov podporuje vojenskú pomoc Ukrajine, 40 % je proti. Odpor je najsilnejší medzi stúpencami ľavicovej strany BSW- Bündnis Sahra Wagenknecht (91 %) a medzi AfD- Alternative für Deutschland (78 %). Proti vojenskej pomoci Ukrajine je však aj 35 % stúpencov CDU – Christlich Demokratische Union Deutschlands.

Scholz pravidelne tvrdí, že Nemecko bude stáť pri Ukrajine “tak dlho, ako to bude potrebné“, a prezentuje sa ako tzv. mierový kancelár.

Trubetskoy kritizuje jeho mierové návrhy, ktoré považuje za úplne nereálne. „Niet ľudí, ktorí by chceli mier viac ako Ukrajinci,“ hovorí. „….Ale je tu tento človek v Kremli so svojimi nápadmi. A tento človek sa v súčasnosti tiež vidí na víťaznej strane,“ poznamenal. Je toho istého názoru ako mnohí externí experti, ktorí tvrdia, že Putin sa vôbec neusiluje o rokovania a chce pokračovať vo vojne.

V príspevku na X to takto vyjadrila Claudia Majorová, vedúca výskumnej skupiny pre bezpečnostnú a obrannú politiku v Nemeckom inštitúte pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti: „Cieľom je mier. Rusko môže dosiahnuť mier jednoducho tým, že prestane útočiť na Ukrajinu. Rozhodlo sa však pokračovať v ničení krajiny a vyhladzovaní obyvateľstva.“
Telefonát

Pred niekoľkými týždňami Scholz oznámil, že sa stal prvým lídrom významnej krajiny Západu, ktorý zavolal ruskému prezidentovi od začatia rozsiahlej invázie. Správa o telefonáte rozhnevala niektoré štáty NATO a Ukrajinu.

Scholz povedal Putinovi, aby stiahol svoje vojská z Ukrajiny. Putin však na túto požiadavku nereagoval – a niekoľko dní po telefonáte Rusko prvýkrát zaútočilo na ukrajinské mesto Dnipro balistickým raketovým systémom stredného doletu známym ako Orešnik.

„Myslím si, že v súvislosti s týmto telefonátom došlo k pomerne veľkému nepochopeniu. Toto nepochopenie bolo opodstatnené už len preto, že ľudia nedokázali pochopiť, čo by de facto odchádzajúci kancelár bez väčšinovej vlády mohol ponúknuť Vladimirovi Putinovi, ktorý sa v tejto dlhej vojne jednoznačne vidí na víťaznej strane,“ myslí si Trubetskoy a dodal, že podľa neho bol telefonát len súčasťou predvolebnej kampane SPD.

Byť predmetom možnej predvolebnej stratégie je pocit, ktorý Trubetskoj označuje za ” extrémne nepríjemný”.

„Tak to bolo už počas volebnej kampane v USA.. Samozrejme, že sa tiež cítime trochu zneužití. To je jasné. Ale musíme sa s touto situáciou zmieriť. Sme závislí od pomoci Západu a bez pomoci USA, Nemecka a ďalších krajín by táto krajina už nemusela existovať, teda aspoň v súčasnej podobe. Preto nakoniec platí cynické a pragmatické ‘zatvoriť oči a pokračovať’!,“ uviedol.

Po viac ako 1 000 dňoch vojny má Trubetskoy pocit, že mnohí ľudia v zahraničí stále nechápu, že Putinovi nejde len o obsadenie a zaberanie ukrajinských regiónov, ale o zničenie celého štátu. Ešte pred plnohodnotnou inváziou Putin v prejavoch a esejach popieral samotnú existenciu a suverenitu Ukrajiny.

Podľa Trubetskoja je ruská agresívna vojna vojnou minulosti proti budúcnosti. „Je vždy jasné, že v takýchto vojnách víťazí budúcnosť. Žiaľ, ani zďaleka nie je isté, či túto vojnu na Ukrajine prežijeme,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Dmytro Kuleba si po odstúpení z funkcie ukrajinského ministra zahraničných vecí našiel prácu v USA
• To najdôležitejšie z Ukrajiny