16:40 – Nemecký minister obrany Boris Pistorius nevylučuje možnosť účasti Nemecka v mierových silách pre Ukrajinu.

Informuje o tom denník Tagesschau.

„Pripravujeme sa, prehrávame scenáre, ale robíme to dôverne….. Teraz nie je čas verejne diskutovať o scenároch,“ povedal nemecký minister obrany.

Pistorius uviedol, že odpoveď na otázku účasti armády v mierových silách bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, „aké budú podmienky“.

„Ak nastane prímerie a ak sa niekto – nech je to ktokoľvek – rozhodne prijať tam mierové opatrenia vojenskými prostriedkami, bude to závisieť od typu mandátu, rozsahu, požiadaviek a dohody bojujúcich strán,“ vysvetlil minister.

Publikácia uvádza, že názor nemeckého kancelára Olafa Scholza sa od Pistoriusovho vyjadrenia líši. Scholz počas prejavu pred Bundestagom kategoricky odmietol účasť Nemecka na prípadných mierových misiách na Ukrajine.

15:50 – Západ pripravuje pre Zelenského „zlatý exil“ do Londýna na prezidentské voľby.

Tvrdia to španielske noviny El Mundo, ktoré citovali svoje zdroje z ukrajinských diplomatických kruhov.

„Už dva týždne sa šíria fámy, že ak sa prímerie naozaj uskutoční, Západ pripravuje pre Vladimira Zelenského „zlatý exil“ v Londýne, kým sa na Ukrajine uskutočnia prezidentské voľby odložené z roku 2023 kvôli vojne,“ píše sa v novinách.

Podľa novín „tento krok bude sprevádzaný rýchlym vstupom do EÚ, ekonomickou pomocou na obnovu a nasadením európskych mierových síl“.

Publikácia neuvádza, z akého dôvodu bude ukrajinskému prezidentovi ponúknutý „exil“ a či sa zúčastní na voľbách (súdiac podľa „zlatého exilu“ – nezúčastní).

Iné médiá o takomto scenári po hypotetickom zastavení vojny neinformovali.

Predtým viaceré britské médiá napísali, že Zelenskyj v prezidentských voľbách môže prehrať ich exšéf Zalužnyj. A že rating ukrajinského prezidenta je teraz na úrovni 16 %.

14:55 – Pravdepodobnosť mierových rokovaní o Ukrajine je „veľmi vysoká“ a budú prebiehať podľa scenára kórejskej verzie, uviedol šéf krymskej „štátnej rady“ Vladimir Konstantinov.

„Budú mierové rokovania a mier, ak to bude vôbec možné, ako kompromis. Je presne jasné, že oni (Kyjev – pozn. red.) nikdy neuznajú ani Záporožie, ani Cherson, ani Doneck, ani Luhansk (ako ruský – pozn. red.). Nikdy. Takže to zostane v nejakom pozastavenom štatúte,“ povedal a dodal, že Ukrajina uzná tieto mestá za ‚ruské‘ fakticky, ale nie de iure. „To je taký kórejský variant,“ povedal Konstantinov.

Pre Rusko bude podľa neho jednou z kľúčových požiadaviek na rokovaniach zrušenie sankcií.

„Pretože energetické zdroje, obchod, tvorba rozpočtových zdrojov, financie. To všetko je veľmi dôležité. Bez ohľadu na to, čo kto hovorí, je to veľmi dôležité. Aby sa krajina mohla aspoň na nejaké obdobie nadýchnuť v mnohých technologických otázkach. Aby sme živili našu ekonomiku,“ povedal.

Ak sa sankcie zrušia, „v priebehu 4 – 5 rokov sa v mnohých parametroch dostaneme úplne inam. Staneme sa veľmi vážne technologicky nezávislou krajinou. Takýto malý oddych by sme mohli využiť“.

14:00 – Západ pripravuje pre Zelenského možnosť odísť z Ukrajiny do Londýna v prípade hypotetického prímeria, uviedol denník El Mundo.

Podľa verzie novín by tento krok údajne mohol byť sprevádzaný „rýchlym“ vstupom do EÚ s ekonomickou pomocou.

13:22 – Ruské ministerstvo obrany potvrdilo telefonický rozhovor medzi náčelníkom generálneho štábu Gerasimovom a náčelníkom generálneho štábu USA Brownom, ktorý sa uskutočnil 27. novembra.

Gerasimov vraj informoval Washington „o cvičeniach vo východnej časti Stredozemného mora skupín síl ruského námorníctva a vzdušných a kozmických síl s praktickými streľbami a odpalmi vysoko presných rakiet“ s cieľom „predísť možným incidentom“ so zásahmi NATO.

11:55 – Ukrajina čoskoro „plánuje vyhlásiť svoju pripravenosť na mier“, Wall Street Journal.

To však neznamená, že „rokovania“ sa začnú adekvátnym spôsobom. Každé takéto vhadzovanie znamenalo a znamená, že „pod kobercom“ na druhej strane sa pripravujú ďalšie rozhodnutia.

Ale vzhľadom na to, že Kyjev v tejto situácii určite sám o ničom nerozhoduje, je tento signál prinajmenšom zaujímavý.

09:18 – Maďarský minister zahraničných vecí, ktorý bol nedávno v Moskve a stretol sa aj s Trumpovým budúcim poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom, povedal, že vojna na Ukrajine by sa mohla čoskoro skončiť.

„Sme veľmi blízko k tomu, aby sa cieľ Donalda Trumpa rýchlo ukončiť túto vojnu stal skutočnosťou,“ povedal Szijjártó po stretnutí s Waltzom vo Washingtone.

Zároveň vyhlásil, že odchádzajúci americký prezident Biden sa „snaží sťažiť uzavretie mieru po 20. januári [Trumpovej inaugurácii]“.

09:12 –  Námestník ruského ministra zahraničných vecí pre americké médiá uviedol, že Rusko je pripravené zvážiť Trumpove návrhy týkajúce sa Ukrajiny.

„Keď k nám prídu s nápadmi, dôkladne si ich preštudujeme, ale buďte si istí – nie na úkor základných prvkov nášho oficiálneho postoja,“ povedal Sergej Riabkov pre televízny kanál CNN, ktorý je blízky demokratom.

Dodal, že Trumpov tím zatiaľ Moskvu nekontaktoval.

Pripomeňme, že predtým médiá písali o údajnom telefonickom rozhovore medzi Trumpom a Putinom. U Trumpa však tento rozhovor nebol potvrdený a Putin ho poprel.

08:28 – Ukrajina nepripravuje mobilizáciu 18-ročných. Uviedol to Zelenského poradca Dmytro Lytvyn v reakcii na komentár v X.

07:25 –  Šesť dní po údere Orešnika na Ukrajinu volal do USA šéf ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov.

Informoval o tom denník New York Times. Oficiálne takýto telefonát v Rusku nepotvrdili.

Gerasimov za celý čas vojny druhýkrát viedol rozhovor s americkým kolegom. Prvý takýto hovor sa uskutočnil v októbri 2022.

Gerasimov a náčelník generálneho štábu USA Brown počas rozhovoru „diskutovali o otázkach globálnej a regionálnej bezpečnosti vrátane situácie okolo konfliktu na Ukrajine“.

Gerasimov podľa novín uviedol, že odpálenie ruskej balistickej rakety Orešnik bolo naplánované dlho predtým, ako USA povolili Ukrajine použiť rakety ATACMS na úder na ruské územie.

Generálny štáb USA pre NYT uviedol, že ruská strana požiadala, aby skutočnosť výzvy vopred nezverejňovali.

Noviny poznamenávajú, že rozhovor sa uskutočnil v čase zvýšeného napätia – podobne ako predchádzajúci rozhovor Gerasimova s Milleym na jeseň 2022, keď tiež existovali obavy z použitia jadrových zbraní Ruskom na Ukrajine.

07:20 – Trumpov tím na stretnutí s Jermakom neprejavil veľký záujem o myšlienku vstupu Ukrajiny do NATO.

Píše o tom denník Wall Street Journal na základe výsledkov komunikácie vedúceho úradu ukrajinského prezidenta so zástupcami republikánov.

Okrem budúceho osobitného zástupcu pre Ukrajinu Keitha Kellogga a poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza prišiel na stretnutie s Jermakom aj viceprezident JD Vance.

Podľa publikácie Kellogg podporil súčasné dodávky zbraní Bidenovej administratívy s tým, že to Trumpovi pomôže pri budúcich rokovaniach. Téma vstupu Ukrajiny do Aliancie pritom trumpovcov nezaujímala.

Podľa WSJ Ukrajina čoskoro „plánuje vyhlásiť svoju pripravenosť na mier“. Jermakovým cieľom v USA, píše denník s odvolaním sa na zdroje, je predstaviť Ukrajinu ako „konštruktívneho partnera pre mier, nie ako jeho prekážku“. Chce tiež nadviazať vzťahy s pomocníkmi novozvoleného prezidenta.

07:10 – Vedúci kancelárie prezidenta Jermak sa stretol s budúcimi Trumpovými nominantmi Waltzom a Kelloggom, uviedol zdroj agentúry Reuters.

Anonymný zdroj agentúre Reuters povedal, že ukrajinská delegácia na čele s vedúcim kancelárie prezidenta Andrijom Jermakom sa vo Washingtone stretla s Mikeom Waltzom, ktorého má novozvolený prezident Donald Trump v úmysle vymenovať za svojho poradcu pre národnú bezpečnosť, a Keithom Kelloggom, ktorý za Trumpa zaujme post vyslanca pre riešenie konfliktov na Ukrajine.

Zdroj neposkytol ďalšie podrobnosti. Trumpova prechodná administratíva sa odmietla vyjadriť.

07:00 – Taliansky minister zahraničných vecí a podpredseda vlády Antonio Tajani vyhlásil, že Ukrajina musí urobiť ústupky, aby sa vojna s Ruskou federáciou vyriešila mierovou cestou.

„Ak Rusi stále postupujú, Zelenskyj bude musieť urobiť ústupky, ak nechce, aby sa situácia zhoršila,“ povedal minister v televíznom rozhovore, ktorý odvysiela televízia RAI-1.

„Vojna sa musí skončiť v roku 2025, ako povedal Zelenskyj,“ dodal.

06:45 –  Rusi prevzali kontrolu nad oblasťou Blagodatnoje na juhu Doneckej oblasti, uviedol ukrajinský vojenský dôstojník s volacím znakom „Muchnoy“.

Podľa neho ruské jednotky umiestnili v obci svoju vlajku a presunuli sa ďalej na sever.

06:30 – NATO začalo zvažovať rôzne scenáre pre vyjednávanie o ukončení vojny na Ukrajine, informovala agentúra Bloomberg.

Ako uviedla, spojenci Ukrajiny sa presunuli z „hľadania spôsobov, ako zvíťaziť“, na snahu vytvoriť prezidentovi Zelenskému lepšiu pozíciu, aby mohol čeliť ruským ofenzívam alebo rokovať o možnom prímerí.

„Blížiaci sa návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu podnietil spojencov NATO, aby sa zamerali na posilnenie politickej podpory tvárou v tvár predĺženej vojne,“ píše agentúra Bloomberg.

Vlády krajín Aliancie zároveň začali diskutovať o rôznych scenároch ukončenia vojny. Diskusia zahŕňa bezpečnostné záruky, ktoré by chránili Ukrajinu bez toho, aby provokovali Putina.

Podľa zdroja agentúry Bloomberg je jednou z možností prímeria vytvorenie demilitarizovanej zóny, ktorú by pravdepodobne strážili a hliadkovali európske jednotky, uviedol vysokopostavený predstaviteľ NATO.

Iný západný diplomat uviedol, že tieto diskusie prebiehajú na pozadí uvedomenia si, že situácia na Ukrajine je nestabilná a že by sa mali „čoskoro“ začať rozhovory o urovnaní.

Agentúra dodáva, že tieto diskusie prebiehali v čase, keď sa generálny tajomník NATO Mark Rutte snažil sústrediť na zvýšenie dodávok zbraní na Ukrajinu, pričom akékoľvek prímerie zatiaľ odsunul na vedľajšiu koľaj.