Berlín 31. decembra 2019 (HSP/Foto:TASR/AP)
Po páde Berlínskeho múru koncom roka 1989 dôrazne oponovala vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová znovu zjednoteniu Nemecka. Tvrdila, že kancelár Helmut Kohl bude potom chcieť „vybuldozérovať” Nemecko do väčšej plochy a vyjadrila obavy, že by to mohlo viesť ku konfliktom a vojnám v Európe
V čase, keď bolo bývalé Sovietmi kontrolované východné Nemecko na pokraji kolapsu, v decembri 1989, na súkromnom stretnutí s írskym premiérom Charliem Haugheyom odhalila hĺbku svojho znepokojenia nad vývojovom situácie.
V nestabilnej politickej situácii, s neistotou, ako sa udalosti budú odohrávať, Thatcherová ukázala Haugheyovi historické mapy, ktoré ilustrovali jej strach, že by sa zjednotené Nemecko mohlo snažiť získať ďalšie územia, ktoré stratilo po druhej svetovej vojne.
Írsky predstaviteľ na stretnutí poznamenal: „V tomto okamihu predsedníčka vlády vytvorila mapu, ktorá ukazuje Nemecko tak, ako to bolo pred poslednou vojnou, ako je tomu teraz, a kde je front NATO. Nemecko bolo pred minulou vojnou rozlohou v porovnaní so súčasnou veľkosťou. ” Povedala, že je nevyhnutné, aby bolo Nemecko zakotvené v Európskom spoločenstve, pretože spolu bude väčšie ako Francúzsko, Španielsko a Taliansko.
Thatcherová predpokladala, že takýto vývoj bude mať ďalší negatívny vplyv na Sovietsky zväz, ktorý sa aj potom začal rozpadať.
„Je mi ľúto Gorbačova ,” povedala Haugheyovi. „Nechce nemecké zjednotenie. Ani ja. A k tomu ešte má Nemecko prebytok obchodnej bilancie s každou krajinou v komunite.”
Po tridsiatich rokoch sa dá povedať, že sa Thatcherovej obavy sa nesplnili a splnili zároveň.
Zjednotené Nemecko sa naozaj stalo silné. Priemysel bývalých krajín východného bloku bol buď zlikvidovaný, alebo zmenil majiteľov. A vo veľa prípadoch sa týmito majiteľmi stali práve nemecké firmy, ktoré vo východnom bloku našli poslušné nereptajúce pracovné sily, pracujúce za minimálne mzdy. Krajiny východného bloku boli zaplavené druho- až treťotriednymi potravinami, ktoré by nemecké firmy vlastnému obyvateľstvu ponúkli len ťažko. A nakoniec začalo teraz tlačiť hlavne toto nové mocné a vplyvné Nemecko, aby tieto krajiny prijali do ich zemí migrantov, pochádzajúcich z úplne iných kultúr a zničili tak kultúry vlastné. Najironickejšie snáď je, že si týchto migrantov najprv do Nemecka pozvali Nemci sami.
Takže sa dá povedať, že aj keď si zjednotené Nemecko nové územia “nevybuldozérovalo” fyzicky, ovládlo ho viac menej ekonomicky. Thatcherovej obavy boli teda z časti oprávnené.
A možno to bol práve tento britský skepticizmus nad budúcim vývojom Európy a obavy z čoraz väčšieho vplyvu Nemecka na chod Európskej Únie dôvodom, prečo sa dnes väčšina Britov rozhodla podporiť Brexit.
Andrea Lopatková