Nespochybniteľný herecký talent Martin Huba navštívil svojho kamaráta Štefana Hríba v relácii Pod lampou. Vyjadroval sa k tomu, čo je dnes u hercov populárne – k politike. To by bolo samo o sebe v poriadku, lenže uznávaný umelec má priveľmi úzky, až naivný pohľad na fungovanie verejného života…

Huba totiž moralizuje: Hovorí, že náladu v spoločnosti určuje fenomén „suka“, teda neslávny výrok Rudolfa Huliaka v parlamente na adresu poslankyne, ktorá sa vyslovila, že plod nemá právo na život. Iste, nad obidvoma výrokmi môžeme vynášať morálne súdy – z pohodlia a tepla nášho domova (alebo v televíznom štúdiu) je to jednoduché. A môžeme aj citovať Dostojevského, aby sme pridali tým súdom váhu – ako to urobil náš skvelý a rešpektovaný herec. Zabúda však na fakt, že politika je celkom iná hra na inom javisku. Tam sa pohybujú postavy mimo kategórií dobra a zla (akokoľvek desivo to môže niekomu znieť).

Buďme konečne realisti!

Okrem toho, kto z nás si môže dovoliť moralizovať? Len zato, že my nestojíme v sústavnom svetle reflektorov, a teda si vlastné hriechy nechávame pre seba, sme lepší? Kto z nás sa v živote ani raz nepreriekol a nepovedal niečo, čo nemal?

Tu nejdem obhajovať výroky politikov, za tie sa budú zodpovedať svojim voličom. Snažím sa poukázať na to, že nikto nie je svätý. Mali sme tu už slávnych „bojovníkov proti mafii“, a ako dopadla ich vláda? Do akého úpadku vohnali Slovensko? A kam sa ku koncu podela ich vysoká morálka?

Denník N vydal článok spisovateľa Michala Hvoreckého o tom, že do Ruska chodia spomedzi politikov len vlastizradcovia. Pretože „Celý civilizovaný svet teraz teroristický štát pod vedením diktátora Putina ignoruje a bojkotuje a každý ústupok v tomto smere predstavuje vážne ohrozenie našej bezpečnosti a slobody.“ Čisté frázy, ako obyčajne; nehovoriac o zavádzajúcom spojení „celý civilizovaný svet“. Má budiť rešpekt a legitimizovať jeho slová. Lenže tzv. civilizovaný svet, teda krajiny kolektívneho Západu predsa tvoria len jednu štvrtinu sveta.A zvyšok sú akože čo, barbarské hordy?

Mimochodom, aká je definícia vlastizrady a aká je definícia teroristického štátu? Nie je to Blanár, kto svojvoľne, z vlastnej iniciatívy, ako užitočný idiot západu odovzdáva naše armádne obranné prostriedky krajine, ktorá nie je ani v EÚ ani v NATO. Na dramatické zníženie našej obranyschopnosti sme tu mali iného experta – práve z vyššie spomínanej „morálnej“ pandemickej vlády…

Hvorecký tiež píše, že Lavrov sa netají tým, že Slovensko naďalej považuje za sovietsku kolóniu. Asi som slabý v googlení, keď som podobný výrok ministra zahraničných vecí Ruskej federácie nikde neobjavil…

Samozrejme, spisovateľ ľahko pozabudne, že novinárske žánre nemajú byť (polo)fiktívne. Každé slovo tu musí byť na svojom mieste, významy sú pevne dané. Je napríklad rozdiel medzi kolóniou a satelitom. Pán spisovateľ predsa nemôže s vážnou tvárou porovnávať situáciu okupovaného Československa s Alžírskom alebo Kongom, alebo ďalšími krajinami, ktoré si podrobil a vykorisťoval západ. Kto zneužíva slovo na to, aby prebudil v čitateľoch animozitu voči iným, sám si vystavuje vizitku…

Alebo to robí preto, aby niekomu dobre poslúžil?

Nedávno sa blysol aj šéfredaktor Nka, Matúš Kostolný. Ten v rámci série debát Ako zachrániť demokraciu vyhlásil, že prokurátor Žilinka spravil celú sériu zlých rozhodnutí, ktoré nesmerujú k spravodlivosti. Lebo vraj „nie je slobodný vo svojich rozhodnutiach“.

Prosím vás, ako k tomu prídeme, aby nejaký novinár posudzoval prácu generálneho prokurátora! Na základe toho, že niekto sa vyjadril, že na prokurátora existuje kompromitujúca nahrávka. Dôraz je na slove „vraj“. Ale šak čo, ak nahrávka existuje, jedného dňa sa objaví – toto je argumentácia mediálneho intelektuála. Zatlieskame mu?

Kde nabral Kostolný mandát k tomu, aby rozhodoval, čo smeruje k spravodlivosti a čo nie? On je vari profesionál v obore práva? Je to z jeho strany minimálne škandálna drzosť. Ale zvykli sme si.

Monika Tódovázas uviedla, že minister Blanár je homofóbny a možno aj antisemita. Ach, jaj. Narážala na rozhovor s bývalým diplomatom Ivanom Novotným, ktorého vraj vyhodili za jeho sexuálnu orientáciu (uviedol, že s manželom sa im narodilo dieťa a problémy mali začať, keď si chcel uplatniť nároky pri  jehonarodení).

S kolegami potom svorne a zborovo hanili Blanára za jeho neutrálny prístup k ruským partnerom. Bez toho, aby čo i len načrtli alternatívu multipolárneho svetového zriadenia po ukončení konfliktu na Ukrajine. Títo ľudia uvažujú aj v novom tisícročí stále v bipolárnych mantineloch západ-východ, dobro-zlo. Neuveriteľné. Ale sú výreční, to sa im musí nechať – a masa vždy ľahšie skonzumuje poldruhahodinový debatný krúžok s bohatou prítomnosťou bonmotov, než minucióznu „papierovú“ analýzu.

I tak še da.

Záverom pripomeňme všetkým, ktorí krútia hlavou nad služobnými cestami Roberta Fica, čo povedal jeho bývalý poradca Chmelár: Premiér je vždy o tri kroky pred nami. V súvislosti s jeho zahraničnými návštevami krajín ako Brazília, Čína alebo Azerbajdžan, či do budúcna plánované Rusko, môžeme čítať plán jasne a zreteľne: Deklarovaná politika „na všetky štyri svetové strany“ nám má otvoriť nové možnosti realizácie ekonomického potenciálu SR, a to v súčinnosti s krajinami hospodárskeho zoskupenia BRICS.

Aj napriek intelektuálom typu Mariána Leška, podľa ktorého môžeme prežiť len a iba v Európskej únii, v slepote voči ďalším možným partnerom.

Ešteže o tom nebudú rozhodovať podobní jednotlivci, ktorí vedia len rozprávať…

Aj to veľa a zbytočne.