Poukázal na to, že zmena pri voľbe poštou do Národnej rady SR, ktorú avizovali viacerí koaliční predstavitelia, by voličom v zahraničí skomplikovala prístup k volebným miestnostiam. Koalícia totiž pracuje s ideou, aby sa po novom mohlo voliť len na zastupiteľských úradoch v zahraničí, prípadne v inej určenej miestnosti. Orosz v tomto smere ale poukazuje, že Slovenská republika má v súčasnosti v zahraničí zriadených len 66 veľvyslanectiev a sedem klasických konzulárnych úradov (generálnych konzulátov). „Zvlášť voliči nachádzajúci sa v deň volieb na území veľkých štátov (napr. v Austrálii či USA), ktorí by sa chceli zúčastniť na voľbách, by museli počítať s tým, že ich cesta do sídla nášho zastupiteľského úradu bude nezriedka pozostávať z niekoľkých stoviek či dokonca tisícok kilometrov,” uviedol pre agentúru SITA.

Orosz tiež poukázal, že hlasovanie poštou sa stalo súčasťou slovenského právneho poriadku v roku 2004 a prvýkrát bolo aplikované pri voľbách do NR SR v roku 2006. Dodal, že takéto hlasovanie bolo dosiaľ využité pri parlamentných voľbách šesťkrát, pričom počet voličov využívajúcich túto možnosť postupne narástol až na necelých 59-tisíc v dosiaľ posledných voľbách do NR SR v roku 2023. „V období od zavedenia hlasovania poštou až po jeho doposiaľ posledné uplatnenie v roku 2023 nedošlo podľa mne dostupných informácií k žiadnym zásadnejším problémom pri uskutočňovaní volieb poštovým hlasovaním,” vraví ústavný právnik. Doplnil, že skúsenosti z aplikačnej praxe vyvolali viacero novelizácií zákona o podmienkach výkonu volebného práva, vďaka ktorým sa pôvodná zákonná úprava významne skvalitnila a spresnila, a hlasovanie poštou sa aj významne zjednodušilo.

„Pozitívne skúsenosti z uplatňovania hlasovania poštou sa premietli aj do programového vyhlásenia súčasnej vlády, ktorá v ňom deklarovala legislatívny zámer vytvoriť „…podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia v roku 2029“. Ak koaličné politické strany prišli prednedávnom s iniciatívou zrušiť hlasovanie poštou pri voľbách do Národnej rady, tak táto iniciatíva je nepochybne spojená aj s rezignáciou na vládny zámer umožniť hlasovanie poštou aj pri voľbách prezidenta,” podotkol Orosz. Dodal, že nepochybuje o tom, že základnou motiváciou radikálneho obratu koalície vo vzťahu k hlasovaniu poštou sú obavy z toho, že výsledky z neho by s vysokou pravdepodobnosťou boli v prospech opozície, tak ako pri posledných voľbách. V nich viac ako 60 percent hlasov zo zahraničia pripadlo hnutiu Progresívne Slovensko, necelých 11 percent strane Sloboda a Solidarita a z koaličných strán získala markantnejší výsledok (6,1 percenta) strana Smer-SD. „Treba pritom vziať na zreteľ, že pri predpokladanom ďalšom náraste počtu voličov, ktorí by využili hlasovanie poštou pri nasledujúcich parlamentných voľbách, by takto odovzdané hlasy mohli reálne ovplyvniť zisk aj viac ako jedného poslaneckého mandátu,” podotýka ústavný právnik.

Za hlavný benefit hlasovania poštou zo zahraničia považuje zjednodušenie prístupu voličov nachádzajúcich sa v deň volieb v zahraničí k hlasovaniu, čo viedlo i k postupnému nárastu počtu voličov hlasujúcich prostredníctvom pošty. „Nárast počtu voličov hlasujúcich poštou možno považovať aj za nárast dôvery k tomuto spôsobu hlasovania. Ide o moderný spôsob hlasovania, ktorý je v súčasnosti rozšírený zvlášť v Európe. Uplatňuje sa v 30 členských štátoch Rady Európy, z toho v 23 členských štátoch EÚ. Podľa mojich poznatkov žiadny členský štát EÚ, ktorý zaviedol hlasovanie poštou, po jeho aplikácii v praxi následne nepristúpil k jeho zrušeniu,” dodáva Orosz.

Za najväčšie riziko je podľa jeho slov považovaná skutočnosť, že ide o hlasovanie v nekontrolovanom prostredí. Volič totiž samotné hlasovanie vykonáva spravidla v domácom prostredí, čiže mimo dohľadu členov volebnej komisie alebo členov iného volebného orgánu. „To zakladá relevantné dôvody na spochybňovanie rešpektovania zásady tajného hlasovania pri uskutočňovaní tejto formy hlasovania,“ konštatuje ústavný právnik. Ide o argument, ktorý pri obhajobe plánovaných zmien v hlasovaní zo zahraničia neraz používajú aj predstavitelia vládnej koalície. „Toto riziko hlasovania poštou nemožno na jednej strane nebrať do úvahy. Na druhej strane ho však ani neprimerane nemožno preceňovať,” myslí si Orosz. Poukázal, že aj pred bežným hlasovaním vo volebnej miestnosti je v podstate každý volič vystavený rôznym formám „nátlaku“, či už ide o rodinných príslušníkov, blízkych, ale aj médií, politických aktivistov či priamo kandidujúcich politických subjektov a kandidátov. „Zároveň treba zdôrazniť, že pri hlasovaní poštou je samotné hlasovanie pozostávajúce z úpravy hlasovacieho lístka, jeho vloženia do návratnej obálky a odoslania na adresu ministerstva vnútra v rukách voliča, t.j. v konečnom dôsledku je závislé výhradne na jeho slobodnej vôli, resp. slobodnom rozhodnutí,” dodáva. Ústavný právnik tiež zdôraznil, že ak považujeme princíp slobodných volieb za najvýznamnejší princíp volebného práva v demokratických štátoch, tak je jeho zachovanie jedným z hlavných argumentov pre ústavnú akceptovateľnosť hlasovania poštou. „Potvrdzuje to aj skutočnosť, že podľa dostupných poznatkov neexistuje v Európe štát, ktorého ústavný súd by vyslovil vo svojom rozhodnutí nesúlad hlasovania poštou so svojou ústavou, príp. záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodnej zmluvy,” poukázal.

Na margo možných úprav voľby zo zahraničia Orosz poznamenal, že osobne by preferoval model hlasovania zo zahraničia, ktorý sa uplatňuje v susednom Česku. „V Česku sa po dlhodobo existujúcej možnosti českých občanov uplatniť si svoje volebné právo na zastupiteľských úradoch zaviedla v roku 2024 aj možnosť hlasovať zo zahraničia poštou, a to hneď v troch druhoch volieb – voľbách do Poslaneckej snemovne, prezidentských voľbách a voľbách do EP,” vysvetľuje. Je tiež toho názoru, že takémuto legislatívnemu riešeniu nebránia žiadne zásadnejšie prekážky ani na Slovensku, okrem nedostatku politickej vôle aktuálnej parlamentnej väčšiny. Do úvahy podľa neho prichádza aj možnosť zavedenia tzv. hlasovania vopred, čiže voliči, ktorí vedia, že sa v deň volieb budú nachádzať v zahraničí, by mohli hlasovať v skoršom termíne. Poznamenal, že hlasovanie na diplomatických úradoch je najstaršou a stále aj najrozšírenejšou formou hlasovania zo zahraničia, ktorú v súčasnosti uplatňuje 78 štátov (z 204 pozorovaných štátov). Buď je to jediná možnosť hlasovania zo zahraničia, alebo je kombinovaná s inými formami dištančného hlasovania. „Za najvýznamnejšiu prednosť hlasovania na diplomatických úradoch možno považovať skutočnosť, že spočíva na osobnom hlasovaní voliča v štátom určenej volebnej miestnosti mimo územia domovského štátu, pričom pred hlasovaním sa overuje totožnosť voliča a hlas je odovzdávaný do volebnej urny,” uviedol. Dodal ale, že okrem spomínaného sťaženia prístupu voličov k volebnej miestnosti v sídle zastupiteľského úradu možno považovať za riziko hlasovania na ambasádach aj to, že je takmer nemožné zabezpečiť, aby na toto hlasovanie dohliadala volebná komisia zložená zo zástupcov všetkých kandidujúcich subjektov tak, ako je to vo volebných miestnostiach na území Slovenska. To podľa Orosza môže zakladať dôvody na spochybnenie dôveryhodnosti dohľadu nad takouto formou hlasovania a obzvlášť objektívnosti sčítavania odovzdaných hlasov.

„Pokiaľ ide o potenciálnu neústavnosť nahradenia hlasovania poštou zo zahraničia umožnením hlasovania vo volebných miestnostiach na zastupiteľských úradoch, tak považujem v prvom rade za potrebné konštatovať, že si neviem predstaviť, že by Ústavný súd SR vyslovil nesúlad tohto spôsobu hlasovania s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. Z medzinárodného práva ani práva EÚ a ani judikatúry medzinárodných súdnych orgánov nevyplýva povinnosť štátu umožniť hlasovanie zo zahraničia poštou. Medzinárodné zmluvy totiž pri výbere foriem hlasovania v rámci slobodných volieb poskytujú zmluvným štátom veľkú voľnosť,” vraví ústavný právnik. Odpoveď na otázku, či by zrušenie hlasovania poštou zo zahraničia bolo v súlade s Ústavou SR, je podľa Orosza ale komplikovanejšia. „Treba totiž vziať na zreteľ, že jeho prípadné zrušenie by vo svojej podstate pôsobilo diskriminujúco na tých voličov, ktorí sa z legitímnych dôvodov nachádzajú v deň volieb do NR SR v zahraničí, keďže by mali významne sťažený prístup k voľbám v porovnaní s voličmi, ktorí trvale žijú na území SR a v deň volieb sa nachádzajú na štátnom území,” objasnil Orosz a dodal, že ústava garantuje aj princíp všeobecnosti volebného práva, ku ktorého zabezpečeniu patrí aj vytváranie podmienok na zjednodušenie prístupu oprávnených voličov k voľbám. „Uskutočňovanie aktivít štátu smerujúcich k zjednodušeniu prístupu voličov k voľbám možno podľa nášho názoru označovať aj ako tzv. pozitívny záväzok štátu, ktorého napĺňanie je súčasťou ústavných garancií výkonu volebného práva,” uviedol Orosz s tým, že zrušenie hlasovania poštou zo zahraničia nemožno hodnotiť ako zjednodušenie prístupu voličov k voľbám, ale ako rozhodnutie štátu, ktoré početnej skupine z nich sťaží prístup k voľbám. „Išlo by teda o krok späť vo vzťahu k aktuálnym podmienkam prístupu k voľbám tých voličov, ktorí sa v deň volieb nachádzajú v zahraničí,” uzavrel.