Organizácie odovzdali MŽP petíciu proti plánovanej spaľovni odpadov v Slovnafte

Slovensko by malo podľa Moniky Medovičovej z Priateľov Zeme – SPZ uprednostňovať recykláciu odpadov či predchádzanie vzniku odpadov. Skonštatovala, že spaľovne odpadov nie sú bezodpadovou technológiou. Poukázala na to, že produkujú popolček, ktorý je problémový. Do ovzdušia sa tiež podľa Medovičovej môže dostať oxid uhoľnatý, oxidy dusíka, chlorovodík, oxid siričitý, fluorovodík aj ťažké kovy. „A toto všetko by sa nám dostalo tu do ovzdušia, v podstate nad Bratislavu. Spaľovňa odpadov je takisto vysokoemisný zdroj skleníkových plynov,“ povedala.

Spaľovňa je podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho v Bratislave zbytočná. „Lokalizovať spaľovňu prevažne komunálnych odpadov do Bratislavy je odborne neodôvodnené a vytvára riziko dovozu odpadu alebo potlačenia recyklácie. Je to najnevhodnejšia lokalita aj z hľadiska potrieb riešenia odpadového hospodárstva na Slovensku,“ poznamenal Hegyi. Dodal, že dokumentácia k plánovanej výstavbe je zmätočná a neobsahuje potrebné informácie. Projekt podľa Hegyiho treba vrátiť na prepracovanie.

MŽP: Spaľovňa Slovnaftu je stále v procese EIA, výsledok sa nedá prejudikovať

Hovorca Slovnaftu Anton Molnár tvrdí, že v procese EIA sú aktívne zapojené viaceré občianske združenia a v rámci pripomienkovania prebehol dialóg, ktorý viedol k úpravám projektu. Tieto zmeny sa podľa Molnára premietli aj do záverečného hodnotenia procesu EIA, teda posudku od nezávislého odborného hodnotiteľa, ktoré vyznelo pozitívne.

„Energetické zhodnocovanie nerecyklovateľného komunálneho a priemyselného odpadu je technológia, ktorú Slovensko v najbližších rokoch bude nevyhnutne potrebovať. Európska legislatíva výrazne obmedzuje skládkovanie odpadu a pre časť odpadu, ktorý nie je možné materiálovo zhodnotiť, dnes na Slovensku chýba dostatočná kapacita,“ skonštatoval Molnár. Zároveň uviedol, že SR je odkázaná na vývoz časti odpadu na energetické zhodnocovanie do zahraničia. To so sebou podľa neho prináša dodatočnú dopravnú záťaž a emisie a vyrobené teplo a energia sa tak využívajú mimo Slovenska.

KDH: Nová spaľovňa Slovnaftu v Bratislave by priniesla 24 kamiónov odpadu denne

Parametre projektu sú podľa MŽP nižšie oproti pôvodnému návrhu, a to o stotisíc ton odpadu ročne. „Zároveň platí, že potreba vybudovania spaľovne je odrazom obrovského tlaku predovšetkým automobilového priemyslu, ktorý nevie získať ďalšie investície, ak nebude postarané o odpad. Predstavitelia automobilového priemyslu túto požiadavku jednoznačne deklarovali na rokovaní vlády venovanej práve automobilovému sektoru,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Kristína Letková pre TASR.

Rezort pripomenul, že proces posudzovania spaľovne Slovnaft prebieha od roku 2023. „Každý mal teda dostatok času znášať akékoľvek námietky, ale nie po termíne uzavretia procesu, a preto má táto iniciatíva hŕstky aktivistov iba marketingový charakter zviditeľniť sa,“ reagoval na odovzdanie petície.

Slovnaft vníma petíciu ako legitímny a prirodzený prejav názoru časti verejnosti. Zároveň je presvedčený, že odborná diskusia založená na faktoch, dátach a potrebách krajiny je „najlepším základom pre hľadanie dlhodobo udržateľných riešení v oblasti odpadového hospodárstva“.

Petíciu podporovali podľa Némethovej viaceré združenia, okrem Znepokojených matiek to boli Priatelia Zeme – SPZ, organizácie Hrad Slavín, Za Bratislavu či Cyklokuchyňa.

Bratislavčania protestujú proti zamýšľanej spaľovni

Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) má vzniknúť v rámci existujúceho areálu rafinérie Slovnaft v Bratislave. Bude pozostávať z prevádzky na dotriedenie odpadu a zariadenia na zhodnocovanie odpadu. Spádovou oblasťou pre zariadenie je západné Slovensko. Výstavba CEZO by sa mala uskutočniť v období rokov 2025 až 2029 a uvedenie do prevádzky sa predpokladá v roku 2029, respektíve 2030. Viac ako dve tretiny bude tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad a menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad vrátane odpadu zo Slovnaftu.