Opozícia aj firmy sú proti transakčnej dani, ktorá podľa nich škodí viac, než zarába

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vyzvala koaličných poslancov, aby pri hlasovaní uprednostnili ekonomické záujmy krajiny pred politickými spormi. Zamestnávatelia tvrdia, že transakčná daň zvyšuje náklady firiem, znižuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov a zhoršuje podnikateľské prostredie v čase, keď ekonomika potrebuje presný opak. Podľa RÚZ navyše daň nepriniesla ani očakávaný efekt pre štátny rozpočet. Ministerstvo financií pôvodne odhadovalo výnos dane v roku 2025 na úrovni 517 miliónov eur, reálny výber však podľa zamestnávateľov dosiahol iba 349 miliónov eur.

„Transakčná daň zásadne poškodzuje ekonomiku, znižuje konkurencieschopnosť podnikov a zároveň ani neprináša očakávaný prínos pre verejné financie. Slovensko dnes potrebuje opatrenia podporujúce rast a konkurencieschopnosť, nie ďalšie zaťažovanie ekonomiky neúspešnými experimentmi,“ uviedla Republiková únia zamestnávateľov vo svojom stanovisku.

RÚZ zároveň upozorňuje, že podobná forma dane funguje najmä v krajinách ako Maďarsko či Venezuela a Slovensko by si podľa nej nemalo brať príklad z ekonomických modelov spojených s deformáciou podnikateľského prostredia a rastom neistoty. Výpadok príjmov po prípadnom zrušení dane by sa podľa zamestnávateľov mal kompenzovať úsporami vo verejnej správe, nie ďalším zvyšovaním daňového zaťaženia.

Tému otvorila opozícia. Na aktuálnej schôdzi parlamentu sú zaradené návrhy poslanca Progresívneho Slovenska Michala Trubana aj poslanca SaS Mariána Viskupiča na úplné zrušenie dane z finančných transakcií. Obe opozičné strany hovoria o škodlivom opatrení, ktoré brzdí ekonomický rast, zvyšuje ceny a zhoršuje podnikateľské prostredie.

„Sľúbili sme, že PS transakčnú daň zruší. Čím ďalej, tým viac koaličných poslancov a ministrov si uvedomuje, aký to je ekonomický nezmysel,“ povedal Michal Truban. Podľa neho daň prispieva k poklesu ekonomického rastu aj k prepadu zahraničných investícií. Upozornil, že v roku 2024 dosiahli investície približne 440 miliónov eur, čo podľa neho predstavuje pokles o dve tretiny.

Progresívne Slovensko zároveň tvrdí, že výnos dane zaostal za očakávaniami štátu. Kým pôvodné odhady hovorili o približne 580 miliónoch eur, podľa Trubana sa vybralo menej než 380 miliónov eur. Štefan Kišš z PS označil zrušenie dane len za prvý krok a kritizoval vládu za nedostatok prorastových opatrení. „Je to návrat do stavu spred apríla 2025, ale to nestačí. Potrebujeme oveľa viac opatrení na podporu ekonomiky,“ uviedol.

SaS argumentuje predovšetkým dopadmi na podnikateľské prostredie. Strana upozorňuje, že zákon postihuje všetky podnikateľské subjekty vrátane živnostníkov a prináša zvýšené náklady, ktoré sa následne premietajú do cien pre spotrebiteľov. Kritizuje aj administratívnu náročnosť systému a nejednoznačnosť pri výbere dane.

Podľa návrhu zákona sa daň vo výške 0,4 percenta vzťahuje na bezhotovostné transakcie s maximálnym limitom 40 eur za prevod. Pri účtoch vedených v zahraničných bankách však tento limit neplatí a výpočet dane zostáva na pleciach podnikateľov. Hotovostné výbery z bankomatov podliehajú sadzbe 0,8 percenta bez horného limitu. Výnimku majú napríklad transakcie so štátom či odvody do Sociálnej a zdravotných poisťovní.

SaS zároveň upozorňuje na skúsenosti z Maďarska, kde podľa strany daň nepriniesla očakávané výnosy ani po viac ako desiatich rokoch fungovania. Tamojšia vláda musela sadzbu viackrát zvyšovať a banky následne prenášali náklady na klientov prostredníctvom vyšších poplatkov. Podľa liberálov sa už teraz objavujú aj prvé známky rastu šedej ekonomiky, keď sa firmy snažia obchádzať bezhotovostné transakcie.

K požiadavke na zrušenie dane sa pridala aj Slovenská obchodná a priemyselná komora, ktorá ju dlhodobo označuje za nesystémové opatrenie poškodzujúce konkurencieschopnosť ekonomiky.

Minister financií Ladislav Kamenický však opakovane argumentuje tým, že zrušenie dane by znamenalo výrazný výpadok príjmov štátneho rozpočtu v období pokračujúcej konsolidácie. „Keď mi niekto povie, kde zoberiem pol miliardy, tak nebude transakčná daň,“ vyhlásil už skôr minister financií. Hoci pripustil, že nejde o ideálne riešenie, vláda ju podľa neho vníma ako jeden z nástrojov na znižovanie deficitu verejných financií.