Olaf Scholz nečakane navštívil Kyjev, len niekoľko týždňov pred hlasovaním o vyslovení dôvery

Olaf Scholz v pondelok 2. decembra nečakane navštívil Kyjev – len niekoľko týždňov pred tým, ako má nemecký líder požiadať parlament o vyslovenie dôvery (respektíve nedôvery) jeho vláde. Informácie prináša Euronews

02. 12. 2024 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz na návšteve v Kyjeve 2. decembra 2024

Bratislava 2. decembra 2024 (HSP/ Euronews / Foto: Instagram @bundeskanzler)

▶ ❚❚ ↻

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok 2. decembra navštívil Ukrajinu. Je to jeho druhá cestu do regiónu počas pôsobenia vo funkcii kancelára. „Ukrajina sa na nás môže spoľahnúť,“ uviedol v príspevku na sociálnej sieti Instagram.

Napätie

Jeho nečakaná návšteva prichádza v čase stupňujúcich sa ruských útokov na území Ukrajiny a zároveň v období, keď jeho vláda čelí politickej kríze na domácej scéne, ktorá by ho zrejme mohla počas volieb vo februári budúceho roka odstaviť od moci.

Scholz počas svojej návštevy prisľúbil Ukrajine ďalší balík pomoci a uviedol, že Nemecko dodá vojnou zmietanej krajine “ďalšiu výzbroj v hodnote 650 miliónov eur“. „Nemecko zostane najsilnejším podporovateľom Ukrajiny v Európe,“ vyhlásil v príspevku na Instagrame.

Nemecký líder sa stal terčom kritiky za svoj prístup k Ukrajine, a to predovšetkým kvôli odmietnutiu poslať Kyjevu riadené strely Taurus. Obával sa, že Ukrajina by ich mohla použiť vo svojom vojnovom úsilí, čo by podľa neho znamenalo riziko, že sa Nemecko priamo zapojí do tohto konfliktu.

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Oleksij Makejev predtým označil Scholzovo odmietnutie poslať tieto zbrane za “bianko šek pre Rusov“.

Scholz si vyslúžil ďalšiu kritiku v novembri po tom, ako telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom – tento telefonát podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského otvoril “Pandorinu skrinku“ a podkopal medzinárodné úsilie o izoláciu Ruska.

Rozhodujúci moment

Scholz sa vybral na návštevu práve v čase, keď doma začína svoju vlastnú predvolebnú kampaň a keď sa Ukrajina snaží odraziť ruské sily v konflikte, ktorý sa ťahá už tretí rok. „V noci som cestoval do Kyjeva: Vlakom cez krajinu, ktorá sa už viac ako 1 000 dní bráni ruskej agresívnej vojne,“ uviedol Scholz v príspevku.

Nemecký líder sa usiloval udržať Ukrajinu vo svojej domácej agende, pričom cez víkend odštartoval kampaň svojej stredoľavej strany SPD.

„Keď o tom hovorím, obviňujú ma z inštrumentalizácie vojny,“ povedal Scholz počas prvej predvolebnej konferencie svojej strany v sobotu v Berlíne.

„Táto vojna v Európe je témou – bez ohľadu na to, či o nej kancelár hovorí alebo nie,“ povedal Scholz v snahe kritizovať lídra najväčšej opozičnej strany v krajine, Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedricha Merza.

Merz zasa obvinil Scholza, že zámerne zneužíva obavy obyvateľstva z vojny medzi Ruskom a Ukrajinou v záujme vlastného volebného úspechu.

Zvýšený počet ruských leteckých útokov na Ukrajine poškodil infraštruktúru krajiny a jej sily čelia rastúcemu tlaku pozdĺž frontovej línie.

Vo svojej najnovšej správe washingtonský think tank Inštitút pre štúdium vojny (Institute for the Study of War )v sobotu uviedol, že ruské sily nedávno postúpili pri Kupiansku, v Torecku a pri Pokrovsku a Veľkej Novosilke, čo je kľúčová logistická trasa pre ukrajinskú armádu.

Trump na scéne

Scholzova návšteva sa koná aj uprostred rozšírených špekulácií o tom, čo by pre konflikt znamenalo druhé funkčné obdobie novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa.

Trump povedal, že stiahne americkú vojenskú pomoc Ukrajine a opakovane prisľúbil ukončenie konfliktu – hoci doteraz neuviedol presnejšie informácie o tom, ako by sa mu to podarilo.

Minulý piatok Zelenskyj povedal, že ponuka členstva v NATO pre územie spadajúce pod kontrolu Kyjeva by ukončila “horúcu fázu vojny” na Ukrajine. Zelenskyj trval na tom, že návrh na vstup do vojenskej aliancie by sa mal rozšíriť na všetky časti krajiny pod medzinárodne uznanými hranicami.

Jeho návrhy sú v rozpore s návrhmi ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý povedal, že akákoľvek mierová dohoda by mala uznať územné zisky Ruska a jeho bezpečnostné požiadavky vrátane toho, aby sa Kyjev vzdal vstupu do NATO.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

10:30

Masúd Pezeškiján, prezident Iránu, zostáva podľa štátnych médií v bezpečí napriek masívnym izraelsko-americkým útokom na sídla predstaviteľov režimu a armády. Agentúry IRNA a Tasním potvrdili, že je v poriadku. Izrael dal operácii názov Roaring Lion.

10:11

Benjamin Netanjahu označil spoločný zásah Izraela a USA v Iráne za krok, ktorý má eliminovať zásadnú hrozbu zo strany iránskeho režimu. Vo svojom vyhlásení sa poďakoval prezidentovi Donaldovi Trumpovi za jeho „historický prejav vodcovstva“, informuje AP.

10:06

Výrazné oteplenie počas soboty môže na horách spôsobiť samovoľné lavíny. Vo Vysokých a v Západných Tatrách platí mierne lavínové nebezpečenstvo, druhý stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice. Rovnaký stupeň platí i v Nízkych Tatrách, Malej a vo Veľkej Fatre, a to nad pásmom lesa. Informovalo o tom Stredisko lavínovej prevencie (SLP) Horskej záchrannej služby (HZS).

Čítať viac | 09:22

Friedrich Merz označil pokračovanie diplomatických pokusov voči Rusku za zbytočné, pretože podľa neho Moskva odpovedá len ďalšími útokmi na civilné ciele vrátane nemocníc a domovov pre seniorov.

Pred zhromaždením v Hesensku varoval, že Putin sa nesnaží iba o posun ruských hraníc na západ, ale aj o zničenie zárodku demokracie pri svojom pohraničí.