Jej vystupovanie navodzovalo dojem, že všetko chce riešiť mierovou cestou a nie rozdúchavaním vášni ani vojnovým štvaním. Pôsobila skôr ako mierová aktivistka.

Čaputová v roku 2019 pre Hlavné správy: Žiadne cudzie vojská na Slovensku

Pred prezidentskými voľbami 2019 sa Hlavné správy pýtali niektorých kandidátov na prezidenta, či by súhlasili s prítomnosťou cudzích vojsk na území Slovenskej republiky.

Zuzana Čaputová vtedy odpovedala nasledovne: “Nevidím dôvod na trvalú prítomnosť zahraničných vojsk na Slovensku. Chcem, aby Slovensko bolo spoľahlivým a solidárnym spojencom v rámci NATO, a to dnes znamená najmä sústrediť sa na reálnu a transparentnú modernizáciu našej armády. To je naša hlavná úloha.”

Na hypotetickú otázku či by súhlasila s prítomnosťou cudzích (trebárs amerických) vojakov alebo základní na území SR, ak by sa stala prezidentkou a v budúcnosti by rozhodovala o tejto otázke, odpovedala, že nevidí dôvod na udelenie súhlasu. „Čiže by som nesúhlasila,“ poskytla stanovisko pre Hlavné správy.

Najnovšie sa však zdá, že svoje predvolebné sľuby hodila do koša.

Rok 2022: Čaputová podporuje príchod vojakov NATO na Slovensko

Zo zmierlivej kandidátky, ktorá odmietala cudzie základne aj cudzích vojakov na území Slovenska, sa razom stala militantne pôsobiaca prezidentka, ktorej k dokonalosti chýba už len uniforma.

Dnes už cudzie vojská na Slovensku neodmieta. Čaputová najprv podporila kontroverznú vojenskú zmluvu DCA so Spojenými štátmi americkými, ktorá rieši podmienky pobytu amerických vojakov na Slovensku a píše sa tam o prenájme časti našich letísk na Kuchyni a v Sliači, kde si budú môcť Američania uložiť zbrane aké budú chcieť – čo budú de facto vojenské základne USA.

Prezidentka Čaputová ďalej pred pár dňami vystúpila so zásadným prejavom ohľadom napätia na Ukrajine. V kontroverznom prejave povedala presný opak toho čo sľubovala v roku 2019.

Čaputová podporila zámer útočnej vojenskej organizácie NATO doviesť na Slovensko zahraničných vojakov – čo je jasná provokácia voči Ruskej federácii.

Vo svojom militantnom prejave vyzvala na posilnenie obrany východnej hranice SR, ako aj celého tzv. východného krídla NATO spojeneckými silami.

„Nemôžeme si dovoliť vystupovať ako nerozhodný alebo slabý článok na východnom krídle Aliancie. V situácii, ako je táto, potrebujeme v prvom rade podporovať jednotu a súdržnosť a, samozrejme, našu ochotu ďalej prispievať ku kolektívnej bezpečnosti,“ vyhlásila prezidentka

Čaputová taktiež kritizovala Rusko za požiadavky na nerozširovanie NATO na východ. „Konali by sme dnes sami proti sebe, keby sme ktorejkoľvek tretej krajine, Rusku alebo niekomu inému, dali právo vetovať záväzok, na ktorom je vystavaná bezpečnosť SR,“ vyhlásila prezidentka.

Vo svojom prejave ďalej vytvárala atmosféru strachu z Ruska a po vzore predstaviteľov USA, vyhlásila, že ruský prezident Vladimír Putin je pripravený použiť silu.

Slová prezidentky sú dokonca militantnejšie než slová ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského, ktorý vylúčil, že by Rusko zaútočilo na Ukrajinu.

Prečo otočila o 180 stupňov?

Existujú zrejme dve vysvetlenia čo stojí za prezidentkinou otočkou o 180 stupňov. Tým prvým je, že pred voľbami účelovo klamala, keďže vedela, že Slováci sú proti pobytu cudzích vojsk na Slovensku a nechcela stratiť väčšinovú časť voličov. Druhou možnosťou je to, že napísaný prejav čítala prvýkrát hneď naostro pred televíznymi kamerami a až vtedy zistila, čo za obludnosť jej to manželia Valášekovci vyviedli. No už bolo neskoro.

Čaputová by ešte teoreticky mohla argumentovať tým, že situácia sa od roku 2019 výrazne zmenila a v dnešnej situácii “ruskej hrozby” je prítomnosť cudzích vojsk na Slovensku nutná.

Tento argument je však samozrejme blbosť ako voda v koši. Jedinou zmenou je to, že Rusko požaduje od Severoatlantickej aliancie – NATO a hlavne od Spojených štátov bezpečnostné záruky.

Jedná sa teda o dialóg a Čaputovej “rinčanie zbraňami” je preto absolútne zbytočné. Často padá aj argument, že Rusko by malo napadnúť Ukrajinu. Podľa ukrajinského prezidenta Zelenského sa to nenastane. No aj keby áno, Ukrajina nie je členom NATO a preto rozmiestňovanie cudzích vojsk na územie Slovenska nedáva logiku.

Čo sa týka vojenských cvičení a rozmiestňovania ruských vojakov na svojom vlastnom území – to Rusko robilo stále, rovnako ako to robia Spojené štáty americké v Pobaltí.

Od roku 2019 teda nenastali výrazne zmeny a Slovensko nie je nikým ohrozované. Neexistuje preto žiadna potreba umiestňovať vojská NATO na slovenskom území.

Samuel Gdovin

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.