Ale otvára sa pritom iný zásadný problém: prečo hovoríme v súvislosti so Slovenskou republikou automaticky o „liberálnej“ demokracii? Kto a odkiaľ zobral, že ideológia liberalizmu je pevne danou súčasťou našej demokracie? Veď Ústava SR jasne uvádza, že našu vlasť nie je možné viazať na žiadne náboženstvá ani ideológie!

Učia sa to deti na občianskej náuke: Slovensko je krajina zriadená na princípoch zastupiteľskej demokracie. Zástupcovia ľudu sú volení v slobodných voľbách. Ktokoľvek si môže založiť politickú stranu a uchádzať sa o priazeň voličov – žijeme v slobodnom, demokratickom zriadení. Toto je tá sloboda a demokracia, o ktorej hovoríme po celý čas.

Pokiaľ ide o samotné piliere demokracie, sú nimi legislatíva, exekutíva a judikatúra. Žijeme teda v právnom štáte, kde sme si pred zákonom všetci rovní. A s každými novými voľbami vystavujeme predchádzajúcej vláde vysvedčenie.

Takto to jednoducho je. Bodka!

Kde nabrali novinári a aktivisti teóriu, že naša zastupiteľská demokracia je zároveň liberálna?

Liberálna demokracia sa v praxi prejavuje tak, ako si to želajú zakladatelia filiálok Nadácie otvorenej spoločnosti po celej strednej a východnej Európe: pod rúškom ľúbivo znejúceho hesla o „slobode jednotlivca“ prináša do regiónov bývalých socialistických krajín nestálosť, polarizáciu spoločnosti, až chaos. Prináša ideu, že model amerického sna je univerzálny – že každý z nás hrá hlavnú rolu vo filme svojho života.

Je to len ďalšia, krásna nová ideológia, pod ktorej atraktívnou maskou sa skrýva falošný hráč.

Takto sa vyjadril v statuse o zmenách v slovenskom mediálnom prostredí Ľudovít Ódor: „Absolútna nehoráznosť, ktorá nás vracia do čias komunistickej normalizácie alebo nacistickej propagandy.“

Bývalý, nikým nezvolený premiér, ukážkovo zavádza. Zoberie dve tragické ideológie 20. storočia, a dáva im na roveň snahu o navrátenie agresívnej mediálnej sféry späť na slušnú úroveň. Pritom ignoruje, že u nacistov išlo o fanatické presvedčenie o dominancii rasy, a komunizmus predpokladal triedny boj proletariátu proti jeho utláčateľom z radov buržoázie.

Dnes však nie sme ani v jednej, ani v druhej situácii.

Boj, pravda, prebieha naďalej – v rovine ideí, ktoré ovplyvňujú myslenie, a tak následne aj konanie ľudí a celú verejnú mienku.

Liberáli si predstavujú budúcnosť Slovenska zhruba tak, že sa plne podriadime vôli EÚ (zrušenie práva veta – veď, ako vyzýva Ódor, dostali sme vyše 20 miliárd eur, tak buďme teraz „solidárni“…) alebo – nepriamo – vôli Veľkého Brata spoza Atlantiku. Veď „obrannou“ zmluvou s USA už sme sa časti našej suverenity aj vzdali.

A na odovzdávaní novinárskych cien bol čestným hosťom americký veľvyslanec…

Slovensko má z hľadiska liberálov prestať byť národným štátom. Namiesto toho sa stane jednofarebnou, homogénnou masou ľudí, ktorí budú vyznávať tie isté hodnoty, prezentované západom ako „univerzálne“: orientácia na jednotlivca (jeho EGO), napĺňanie individuálnych túžob (napr. sexuálnych), prijímanie progresivistických trendov (LGBTi agenda; napr. toalety pre všetky „rody“), zaznávanie národných, národnostných, či regionálnych zvykov, obyčajov a tradícií, orientácia na sústavný konzum (hlavne v oblasti nových technológií typu smartfónov), odmietnutie Boha, resp. Jeho nahradenie odľudštenou exaktnou vedou, atď.

Toto je vízia, akú predstavuje progresivistická politika, výdatne podporovaná liberálnymi médiami a politicky angažovanými mimovládkami. Tu už dávno nejde o nimi proklamovanú „kontrolu“ politikov.

Nie, oni sa priamo chcú podieľať na formovaní budúcnosti našej vlasti!

Aktivista, akým sa môže stať ktokoľvek bez akejkoľvek kvalifikácie, ak vyjadrí „správny“ názor, chce určovať, aký svet majú obývať naše deti. Pretože „otvorená spoločnosť“. Vláda nech len vypisuje papiere, to my, ľudia, povieme, kam sa má štát uberať! MY utvoríme VAŠU budúcnosť!

Tak to pŕŕ.

Ako hovoria bratia Maďari: s niekým tu uletel kôň! Asi až niekam do Japonska.

Po prvé, „otvorená“ či „občianska“ spoločnosť je relatívne mladý filozofický koncept. Prišiel s ním – po Bergsonovi – filozof K. R. Popper, učiteľ známeho finančníka G. Sorosa. Ten si potom vybudoval status filantropa, ktorý „daruje“ miliardy na „dobrú vec“ – teda organizovanie farebných revolúcií…

Aby sme sa postupne všetci dali ideovo, psychologicky kolonizovať jedinou prípustnou víziou sveta, ktorého určujúcim jadrom je hegemón USA.

Po druhé: Slovensko predsa nemá liberálnu tvár. Ani nikdy nemalo. Liberalizmus je z pohľadu nášho, konzervatívneho, tradicionalistického naturelu, extrémistická ideológia – rovnako ako komunizmus alebo nacizmus. Síce neposiela „ideologických nepriateľov“ do lágrov, ale odpísať vás vie spoločensky – tak, ako keď museli Blaha či Chmelár, ale aj ďalší, opustiť svoje pracovné miesta na akademickej (!) pôde. Pretože mali iný názor. Iný – inakosť.

Inakosť je očividne tolerovaná len vtedy, keď pritom mávate dúhovou zástavou.

Nech si to konečne každý zapíše za uši, od Šimečku cez Vášaryovú až po Vicu Kerekes: Slovensko nie je apriori liberálna demokracia! My máme korene zapustené hlboko, neprišli sme sem včera a nedáme sa kúpiť. Máme bohaté tradície, sme bohabojný národ. Vieme, čo znamená slovo otca, ktoré platí a ktorého sa treba držať. Snažíme sa budovať tradičné rodiny, bez jedovatej prímesi feministického nonsensu. Pred európskou vlajkou vždy uprednostníme tú slovenskú. Pamätáme na našich predkov a obete, ktoré priniesli, aby sme dnes mohli mať národný štát. Pamätáme aj na obete Červenej armády, ktorá nás oslobodzovala spod fašistickej čižmy. Sme aj komunitárni a solidárni.Technológie nás možno na chvíľu dokážu fascinovať, ale vždy uprednostníme prírodu, vidiek, hory…

A priznávame sa aj k našim temnejším stránkam: občas sme grobiani, občas vybuchneme, občas si uletíme, keď sme toho vypili priveľa…

Lenže pozor! Niet národa, kultúry či civilizácie, ktorej osobitosti by netvorili aj negatívne prvky. Liberáli sa posmievajú Huliakovi, že nevystupuje naučene, strojene ako cvičená opica?

Nech mu len jeho osobitý štýl ostane aj naďalej, a vďaka Bohu za to!

Pretože v našej, osobitej národnej identite, spočíva naša hrdosť.Tam je pevný bod, na ktorom môžeme ďalej stavať – áno, na všetkom, čo nás robí Slovákmi, môžeme stavať budúcnosť.

Ale nie tú, ktorú z bilbordov sľubujú Šimečkovci.

Pretože kým progresívci/liberáli prichádzajú vždy s najnovšími trendmi (a uvidíte, že o päť-desať rokov vymyslia zase inú agendu), tradičné hodnoty sú konštantné, presahujú časový rámec, a budú platné navždy.

Taký je náš prirodzený, slovenský, sociálno-demokratický konzervativizmus.

Podporiť takúto víziu budúceho Slovenska môžeme všetci už budúci víkend vo voľbách do Európskeho parlamentu…

Prečítajte si tiež:

• (Sorosova) Novinárska cena 2023: Fraška odetá do gala
• Slovensko má choré (závislé) médiá. Existuje liek