Od Barbarskej noci uplynie 75 rokov – pripomíname si Deň nespravodlivo stíhaných

Na základe Zákona Národnej rady SR č. 241 z 20. októbra 1993 je 13. apríl pamätným dňom a pripomína sa ako Deň nespravodlivo stíhaných.

Komunisti považovali rehole za dôležitý náboženský organizmus, ktorý podľa nich neželateľne vplýval na obyvateľov. Po uchopení moci vo februári 1948 začali svoje plány namierené proti reholiam realizovať. Barbarskej noci predchádzalo ultimátum ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku, prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspenzie kňazov, spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť.

Bezprostrednou prípravou na Akciu K sa stal vykonštruovaný súdny proces s desiatimi predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorí boli obžalovaní z vlastizrady a vyzvedačstva. Úlohou procesu, ktorý sa konal v Prahe od 31. marca do 4. apríla 1950, bolo odôvodniť pripravovaný zásah voči reholiam a spracovať verejnú mienku. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastiliak, ktorý ako jediný dostal doživotie. Ostatní boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov.

Realizáciu Akcie K so začiatkom vo štvrtok 13. apríla 1950 o 24.00 h prevzala ŠtB. Presne o polnoci sa príslušníci ozbrojených zložiek začali dobýjať do kláštorov. Tam, kde im na výzvu neotvorili, použili násilie. Po vniknutí do kláštorov rehoľníkov zhromaždili a informovali o dôvode zásahu, ktorým bola údajná protištátna činnosť reholí. Následne ich pripravenými autobusmi a nákladnými autami zvážali do tzv. sústreďovacích kláštorov. Tie mali buď disciplinárny alebo preškoľovací charakter, pričom režim v nich sa prakticky rovnal väzeniu.

Zvyšné mužské kláštory boli obsadené v noci z 3. na 4. mája 1950 v rámci akcie nazvanej K2. Týmito dvomi zásahmi bolo na Slovensku postihnutých 1180 rehoľníkov z 15 reholí, žijúcich v 76 kláštoroch. Rehoľníkov na Slovensku sústredili do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. Mnohí rehoľníci nastúpili na cestu utrpenia v táboroch nútených prác a po zinscenovaných politických procesoch strávili roky vo väzeniach.

Po akciách zameraných proti mužským kláštorom či reholiam sa komunistický režim zameral aj na ženské rehole. Likvidácia ženských kláštorov dostala pomenovanie Akcia R (rehoľníčky), počas ktorej došlo koncom augusta 1950 k násilnej likvidácii ženských reholí. Takmer 2000 rehoľníčok umiestnili do 16 sústreďovacích kláštorov.

Rehoľný život v Československu sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla však až Nežná revolúcia v roku 1989.

Prečítajte si tiež:

• Barbarská noc pred 75 rokmi likvidovala rehole