Ochranári vítajú monitoring medveďov, poukazujú na potrebu kvality výskumu

„Každý monitoring divo žijúcich zvierat je prínosom pre poznanie ich početnosti, správania, migrácie či rozšírenia v krajine. Metóda analýzy DNA predstavuje v súčasnosti najpresnejší spôsob, ako získať reálne údaje a znížiť priestor pre špekulácie. Kľúčové však bude, aby bol zber vzoriek a údajov metodicky správny, dôsledný a transparentný, aby výsledky nevyvolávali pochybnosti,“ skonštatoval pre TASR predseda združenia Ursia Jozef Martinský.

Rozbor DNA, ktorý chce ŠOP pri výskume využívať, vítajú aj ďalšie mimovládne organizácie. „Treba však dodať, že celoslovenský zber materiálu na genetickú analýzu je časovo, finančne a personálne náročný, aby ho bolo možné pravidelne opakovať, čo je podstatou monitoringu. Aj z tohto dôvodu doteraz nebolo možné trend populácie medveďa hnedého jednoznačne vyhodnotiť z celoslovenských zisťovaní početnosti,“ uviedli pre TASR ochranári z WWF Slovakia.

Dôležitosť toho, aby z monitoringu medveďa hnedého na Slovensku nebola jednorazová záležitosť, vníma aj združenie My sme les. „Opakovaním genetických analýz s porovnateľnými metódami výskumu vieme skúmať aj trendy vývoja populácie, teda, či sa populácia druhu počas sledovaného obdobia zväčšila alebo zmenšila, a predpovedať aj ďalší vývoj populácie do budúcna,“ vysvetlil člen iniciatívy Marián Hletko. Skonštatoval však, že štátni ochranári idú monitoring medveďov realizovať až potom, ako envirorezort povolil odstrel stoviek jedincov.

Mimovládni ochrancovia prírody sa zhodujú i v tom, že pri výskume bude potrebné dbať na kvalitu zberu vzoriek a ich ďalšej analýzy. Združenie Ursia konštatuje, že poznať aktuálny stav medvedej populácie je prínosné, celkový počet však nie je dôležitý z pohľadu prevencie pred výskytom medveďa pri ľudských obydliach.

„Ak by bolo medveďov aj 3000 a budú všetky v lese, budú sa tam kŕmiť aj rozmnožovať, tak k stretom s človekom bude dochádzať v minimálnej miere. My však máme na Slovensku inú situáciu a veľká časť populácie medveďa hnedého bola prilákaná potravou priamo k ľudským sídlam,“ povedal Martinský s tým, že riešenie problému treba hľadať predovšetkým v zmene hospodárskych a poľovníckych praktík.

To, že celková početnosť medveďov nehovorí nič o vzniku nebezpečných stretov šelmy s človekom, hovorí aj Lesoochranárske združenie VLK. „V tomto prípade je rozhodujúca koncentrácia medveďov pri miestach, kde sa pohybuje človek. A táto koncentrácia nesúvisí s početnosťou, ale s množstvom a umiestnením legálnych a nelegálnych vnadísk v teréne. Potvrdzuje to aj súčasná prax, kde rezort životného prostredia dal odstreliť už 300 medveďov a počet nebezpečných stretov paradoxne stúpa,“ uviedol za združenie Juraj Lukáč.

Viaceré organizácie v súvislosti s ohláseným monitoringom medveďa hnedého konštatujú, že doposiaľ nie sú známe podrobnosti a detaily výskumu. Iniciatíva My sme les sa tiež obáva, že úmyslom súčasných predstaviteľov ochrany prírody a envirorezortu nie je spoznať celkovú veľkosť medvedej populácie a výskum chcú zneužiť na politické účely.

„Štúdiu idú realizovať zaťažení svojou predstavou o tisíckach medveďov a o premnožení druhu. K takýmto číslam sa podľa môjho názoru budú snažiť aj dopracovať. Neviem, či budú odoberať vzorku z každého trusu, ktorý nájdu, ale pri tomto type výskumu je dôležitá kvalita vzoriek, nie ich kvantita. Okrem metód výskumu nevieme ani len to, kto bude zozbierané vzorky analyzovať,“ dodal Hletko.

Mimovládne organizácie súčasne vítajú, že štátni ochranári budú pri realizácii monitoringu spolupracovať s národnými parkmi a chránenými krajinnými oblasťami, ako aj s regionálnymi poľovníckymi komorami. „Je však potrebné klásť dôraz na dôkladné zaškolenie zapojených osôb, aby sa predišlo nesprávnemu zberu a znehodnoteniu vzoriek pre DNA analýzy,“ uviedla organizácia WWF Slovakia. Kvalitné zaškolenie zberačov je pre úspech výskumu kľúčové aj podľa Hletka. „Zozbierajú starý trus alebo odoberú srsť bez chlpovej cibuľky a vzorky môžu ísť do koša. Pri vzorkách trusu totižto platí, že úspešnosť amplifikácie DNA sa znižuje už pri truse staršom ako tri dni,“ skonštatoval odborník z My sme les.

Spustenie monitoringu medveďa hnedého oznámila ŠOP v stredu (20. 8.), cieľom výskumu bude odhadnúť veľkosť populácie šelmy na území Slovenska. Štátni ochranári chcú v rámci štúdie zozbierať približne 7000 vzoriek trusu či srsti medveďov, následne ich budú analyzovať metódou rozboru DNA. Prvotné výsledky očakávajú v auguste 2026.

Štúdiu odhadu početnosti populácie medveďa hnedého na Slovensku prezentovala ŠOP naposledy v roku 2023. Výskum vtedy ochranári robili spolu s odborníkmi z Univerzity Karlovej v Prahe. Pracovníci ŠOP SR v rokoch 2019 až 2021 s dobrovoľníkmi zozbierali celkom 2172 vzoriek DNA, zväčša z medvedieho trusu a srsti. Štúdia na základe modelovania veľkosti populácie stanovila celkový počet medveďov na Slovensku na 1056 jedincov, v intervale spoľahlivosti medzi 1012 až 1275 kusov.