Protest proti presunom vojenskej techniky na východ sa konal len dva dni potom, ako sa v utorok na tom istom mieste konalo iné zhromaždenie, aby vyjadrilo podporu maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a jeho postoju voči politike EÚ. O výzve poslanca Marčeka, ktorou žiada vládu SR a predsedu vlády Petra Pellegriniho o podporu Orbána a Maďarska, sme písali TU. Utorkové zhromaždenie sa tiež konalo na Hodžovom námestí, pretože tam nesídli iba americká ambasáda, ale aj veľvyslanectvo Maďarskej republiky.

Štvrtkové zhromaždenie občanov však nebolo na podporu čohosi, ale išlo o protest. Peter Marček konštatoval, že mnohí občania spozorovali obrovské vlakové presuny vojenskej techniky cez naše územie zo západu na východ, ktoré sa dejú odvtedy, ako nastúpil do funkcie prezidenta Andrej Kiska a zintenzívnili sa hlavne po zavraždení Jána Kuciaka a jeho priateľky. Na podujatí samozrejme nebolo ani jedno z veľkých médií, ktoré sa neomylne zúčastňujú akcií rôznych trojosobových mimovládok platených ktovie kým, a ktoré tak farbisto rozmazávajú inváziu cudzích tankov v roku 1968 – ale ani náhodou sa neukázali na mítingu, ktorý upozorňoval na opakované čierne presuny množstva tankov a inej ťažkej vojenskej techniky krížom-krážom cez republiku… Čo k tomu ešte dodávať?

Len z uplynulých týždňov občania napríklad hlásia z Lučenca a Košíc vlak plný amerických tankov Abrams s príslušenstvom alebo z Nitry plne naložený vlak tankov slovenskej armády. Ďalšie správy hovoria o nočných preletoch amerických vrtuľníkov nad územím a viacerých presunoch vojenských konvojov po pozemných komunikáciách.

„Presuny sa začali nenápadne, jednotlivými nočnými vlakmi. Transportov však pribúdalo a teraz minister obrany už rovno vyhlásil, že celý týždeň sa bude presúvať ťažká vojenská technika. A zatiaľ čo tu sa presúva kvantum moderných zbraní a médiá o tom ani nemuknú, z Nočných vlkov v Dolnej Krupej, kde je vystavený historický obrnený transportér, historický tank, historická sanitka, historická motorka, médiá urobili nebezpečenstvo ohrozenia Slovenskej republiky. Cvičilo tam zopár brancov, a tí aj s pár motorkármi mali byť údajným ohrozením jadrovej elektrárne, ktorá je odtiaľ dvadsať kilometrov. Všetko im tam pozatvárali, ten človek dostal tridsaťtisícovú pokutu za to, že niečo v nejakom termíne neoznámil. A vlaky zatiaľ jazdia hore-dole a vozia na východ množstvá zbraní,“ povedal na stretnutí poslanec Peter Marček.

Moderátor podujatia Rastislav Lehotský spomenul referendum za vstup Slovenska do NATO, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo 24. mája 1997: „Ústava SR hovorí, že referendum je platné, ak sa ho zúčastní viac ako 50 percent obyvateľov. Toto referendum nebolo platné, ale napriek tomu sme dnes členmi v tej, nebojím sa povedať, zločineckej organizácii. Ale kto z nás Slovanov je bojuchtivý a chce ísť bojovať niekam do Líbye či na Ukrajinu?“ pýta sa.

Ján Černogurský pripomenul, že „už to bude tridsať rokov od čias, čo sme chodili štrngať kľúčmi na námestia a dúfali sme, že nastúpi spoločenský poriadok, ktorý bude spravodlivejší, čestnejší, efektívnejší, v ktorom sa bude lepšie žiť. Akosi príliš rýchlo sa to vybralo iným smerom, príliš veľa podvodníkov sa dostalo na vysoké miesta ekonomické aj politické.“ Spomenul, že ako právnik riešil veľa prípadov o podvodoch s nehnuteľnosťami, kde základným rysom je, že takáto nehnuteľnosť musí prejsť niekoľkými, aspoň troma-štyrmi prepismi, a až potom sa ako „čistá“ môže predávať za trhovú cenu. A presne takýmto procesom prešiel aj jeden známy pozemok pod Tatrami… Čarnogurský spomenul tiež to, že zvyšné tri krajiny V4 robia nezávislejšiu politiku a mali by sme sa snažiť, aby sa práve Slovensko nestalo čiernou ovcou strednej Európy.

Iveta Michalíková vystúpila s varovaním, že v marockom Marakéši sa má v decembri podpísať globálny pakt OSN o migrácii, ktorý má uznať migráciu ako základné ľudské právo. Uvedenie ducha tohto dokumentu do praxe by časom mohlo znamenať, že obyvatelia Európy už oficiálne nebudú ani z právneho hľadiska v bezpečí pred nekontrolovaným prílevom cudzincov s ich kultúrami, nárokmi a agresívnym náboženstvom.

Organizátori ďalej referovali o pritvrdzujúcej sa cenzúre na facebooku, o tom ako ľuďom s určitými názormi bezdôvodne vyhadzujú príspevky či videá, a tiež avizovali, že 11. októbra sa bude na Hviezdoslavovom námestí pred americkou ambasádou konať míting Stop NATO! Organizátori tiež vyzvali prítomných na zasielanie fotografií s „natovskou“ tematikou, pretože by chceli na Hviezdoslavovom námestí usporiadať na túto tému podobnú exteriérovú výstavu fotografií, ako je výstava fotografií Ladislava Bielika z roku 1968, ktorá je v súčasnosti nainštalovaná pred Prezidentským palácom. Názov výstavy by bol „Jednej armády sme sa zbavili, druhú nevítame“.

Dáša Tonková tiež hovorila o každodenných presunoch ťažkej vojenskej techniky a potrebe protestovať proti tomu, pretože ak to nezastavíme, budeme mať podiel viny na tom, čo sa stane potom.

V ďalšom priebehu Rastislav Lehotský pripomenul výročie Mníchovskej zrady a položil niekoľko rečníckych otázok: kto že nás to vtedy zradil a prečo jednofarebné masmédiá toto výročie viacmenej ignorujú. Po vystúpení Petra Sochu ešte Peter Marček upozornil na náhodu, keď sa pozemkové súdne pojednávanie s Andrejom Kiskom koná práve v ten istý deň, keď jeho slušná mládež demonštruje za vyšetrenie vraždy a odstúpenie vlády. A potom sa podujatie skončilo štátnou hymnou Slovenskej republiky v podaní Dávida Kudelku.

Ivan Lehotský