Deir ez Zor 14. februára 2018 (HSP/RusVesna/Foto:TASR/AP-Hassan Ammar)

Ruský žoldnier a člen skupiny Vagner Roman Saponkov, ktorý už dlhšiu dobu bojuje v Sýrii a predtým bojoval na Donbase, napísal na portáli RusVesna článok, v ktorom reagoval na údajnú smrť 600 ruských žoldnierov zo skupiny Vagner v sýrskej provincii Deir ez Zor. Saponkonov článok publikoval portál RusVesna.

Na internete sa šíria informácie o útoku amerického letectva na skupinu ruských žoldnierov zo skupiny Vagner, pri nálete zahynulo údajne až okolo 600 ruských vojakov. Ide o úplnú hlúposť, ktorú šíria ukrajinské serveri a Američania, uvediem viacero dôvodov, prečo ide o totálnu hlúposť

V masívnych bojoch pripadá na 100 mŕtvych minimálne 300 ranených a zhruba rovnaký počet ostáva nezranený. Takže ak by zahynulo v Deir ez Zor 600 žoldnierov z provládneho Vagnera, znamená to že podľa počtu ranených a preživších by sa musel v Deir ez Zore nachádzať takmer celý pluk v plnej zostave (4000 mužov), čo je totálny idiotizmus.

Viete si predstaviť aké prostriedky sú potrebné na vyvezenie 100 až 200 mŕtvych a 300 až 600 ranených? To už zaplní celý sanitárny vlak. Ten sa samozrejme v Sýrii nenachádza, ranených a mŕtvych Rusov zo Sýrie odváža letectvo. Koľko mŕtvol sa zmestí na palubu IL-76? Živých vojakov sa zmestí na palubu do 200, mŕtvoly ležia na nosidlách, takže potrebujú trochu  viac miesta, ale rátajme tiež s 200 mŕtvolami na palube. Takže pri 600 mŕtvych by boli potrebné minimálne 3 IL-76 pre mŕtvych. Koľko IL-76 by muselo odvážať ranených? Po novoročnom útoku na Hmeimmim bolo ranených 20 ľudí a vzlietli 2 IL-76 (pohodlie ranených, ošetrujúci personál – všetko potrebuje miesto) Takže rátajme, že by len s ranenými muselo vzletnuť 10 strojov.

Vzlietlo 10 strojov z Hmeimmim s ranenými a 2 – 3 stroje s mŕtvymi? Navyše pred odletom by bolo potrebné uložiť mŕtvych v márnici v Dzabli alebo v Latakii a po prílete do Ruska v Rostove na Done, kde fungovala ruská vojenská márnica už počas vojny v Afganistane. Dnes, keď má každý mobilný telefón a v ňom kameru, obrazové informácie o 600 mŕtvych provládnych ruských žoldnieroch s Vagnera by sa nedali utajiť. Kde sú publikované fotografie ruských mŕtvol z márnic v Sýrii, alebo z Rostova na Done?

A čo s takmer 600 ranenými, však tí by sa do jednej nemocnici nezmestili. Určite by ich rozmiestnili vo vojenských nemocniciach v Rostove, Moskve, Petrohrade, Omsku, Tomsku a podobne. Takýto príval ranených by sa nedal utajiť. Kde sú zábery ranených  Rusov z Vagnera z vojenských nemocníc? A ako je to s rodinami ranených a mŕtvych? Prečo neexistujú videá z pohrebov, prečo sa neozývajú rodinní príslušníci ranených, prečo nikto nemáva amputovanými končatinami?

Objavili sa informácie, že Američania útočili na našich chlapcov z Vagnera 4. hodiny. Som bývalým vojakom z povolania, mám za sebou kampane v Čečensku, ale ešte som nikdy nevidel vrtuľník, ktorý by dokázal 4 hodiny viesť bojovú operáciu. To by mu museli Američania strelivo a rakety priamo teleportovať do hlavní. Alebo tam Američania poslali vlnu vrtuľníkov, zloženú z desiatok vrtuľníkov ktoré rozstrieľali našich, potom prišla druhá vlna a naši len sedeli a ako barani čakali na nový útok? A odkiaľ pramení viera, že letectvo dokáže vybieliť všetko živé? A koľko vrtuľníkov a lietadiel mohlo priletieť, keď Američania majú v Sýrii približne 60 strojov?

Keby dokázali vrtuľníky obsadiť územie, tak by Američania vyhrali vojnu vo Vietname a my svojho času v Afganistane. Zatiaľ však platí pravidlo, že  oblasť je obsadená až vtedy, keď oblasť obsadí pechota. Tak to bolo vo Vietname, Afganistane, Čečensku a platí to aj v Sýrii. Oblasť, v ktorej prišlo k útoku je stále pod našou kontrolou.

Ďalšia vec, poniektorí tvrdia, že naši by sa báli strieľať po Američanoch. V oblasti sa nachádzajú aj sýrske batérie protivzdušnej obrany, aj ruské Panciry, ktoré môžu Vagnerovci používať. Ukážte mi profesionála, ktorý by radšej splnil rozkaz nestrieľať po nepriateľských vrtuľníkoch, ktoré na neho útočia aj za cenu, že zahynie. Takýto vojak proste neexistuje.

Takže toľko k mýtom, teraz k faktom, čo sa vlastne stalo. Tazik píše, že prišlo k útoku na sýrske vojská a prosýrske skupiny východne od Salihii. No a potom sa objaví informácia, že prišlo k útoku v oblasti Et Tabii a v blízkosti rafinérie Konoko. Prikladám mapu, rozdiel 80 km. Washington Post sa odvoláva na nejakého kurdského veliteľa a hovorí o boji 50 míľ juhovýchodne od Deir ez Zor. Dve rôzne miesta, chaos a dezinformácie v novinách. Mohli byť ale aj dve bojové akcie, pričom v prvom boji zahynuli členovia prosýrskych skupín a v druhom boji niekoľko našich? Teoreticky mohli a táto možnosť sa najviac približuje pravde.

Takisto informácie o tom, že okrem mŕtvych Vagnerovcov zahynuli aj členovia ISIS Hunters, dokladom čoho sú nejaké fotografie zo Sýrie sú mediálnym podvrhom. Chlapci z ISIS Hunters sú známi tým, že neradi pózujú pred kamerami. Vždy pracujú tak, že deratizujú určený priestor, na ktorý potom prídu členovia sýrskej armády, ktorí nadšene mávajú zástavami pred kamerami a užívajú si mediálnu slávu. A zrazu nám chce niekto nahovoriť, že títo chlapci z ISIS Hunters, z ktorých mnohí pochádzajú zo stredoázijských republik budú pred kamerami pochodovať s nezakrytými tvárami, aby ich niekto identifikoval a  následne im mohol u nich doma v Tadžikistane, Uzbekistane či Kirgizsku začať likvidovať rodinných príslušníkov? Úplná hlúposť.

Všetky fejkové správy o smrti 600 členov skupiny Vagner majú propagandistický charakter. Veriť im môže len niekto, kto má totálne atrofovaný mozog. 600 mŕtvych v jednom boji – to sú straty na úrovni Veľkej vlasteneckej vojny, v čase prvých týždňov nemeckej ofenzívy. Letectvo nedokáže bojovať 4 hodiny kuse v rozpore s fyzikálnymi zákonmi a samotné letectvo a najmä vrtuľníky nedokážu spôsobiť takéto výrazné straty, to by musela zasahovať aj nepriateľská pechota, o tej však nie je nikde ani zmienky.

Informácie o smrti našich chlapcov z Vagnera treba vnímať so zreteľom na blížiace sa ruské prezidentské voľby. Poniektorým by sa hodilo znížiť za každú cenu rating Putina (napr. Strelkov-Girkin), informácie o kolosálnych ruských stratách však šíria najmä ukrajinské zdroje a prsty v tom majú v rámci informačnej vojny aj Američania.

Roman Saponkov