O duševnom zdraví sa hovorí čoraz viac, no takmer polovica ľudí psychicky neprospieva

Aj napriek tomu, že sa duševnému zdraviu venuje čoraz väčšia pozornosť, tak až 46 percent ľudí psychicky neprospieva. Oproti roku 2022 to predstavuje nárast o 6 percentuálnych bodov. Prieskum priniesol zároveň zistenie, že až 26 percent populácie vykazuje závažné alebo extrémne príznaky depresie, úzkosti alebo stresu, čo je doposiaľ najvyššia hodnota od začiatku merania. Psychické problémy zaznamenali najmä u mladých ľudí. Prieskum ukázal, že až 59 percent respondentov vo veku 18 až 24 rokov psychicky neprospieva. V porovnaní s priemerom celej populácie je to o 13 percentuálnych bodov viac. Mladí ľudia do 35 rokov sú zároveň viac ako dvojnásobne náchylnejší na prejavy depresie, úzkosti a stresu než staršie vekové skupiny. Výskumníci tento trend spájajú so silnejšími pocitmi osamelosti, intenzívnejším využívaním technológií či obavami z budúcnosti a spoločenskou neistotou.

Ženy opäť dosiahli horšie výsledky než muži. Prieskum ukázal, že najvyššiu úroveň psychickej pohody dosiahlo 18 percent mužov a 13 percent žien. Client Director Ipsos a sociologička Barbora Slovák zároveň upozornila, že aj napriek vyššiemu povedomiu o duševnom zdraví nevyhľadalo počas posledného roka odbornú pomoc šesť z desiatich ľudí. „Najčastejšou bariérou pritom nebola stigma ani nedostupnosť starostlivosti, ale presvedčenie, že ich situácia si pomoc odborníka nevyžaduje (36 %). Dáta naznačujú, že jednou z najväčších výziev zostáva schopnosť rozpoznať, kedy už psychické ťažkosti presahujú bežný stres a stávajú sa problémom, ktorý si zaslúži odbornú pozornosť,“ doplnila Slovák.

Využívanie umelej inteligencie

Výskum bol venovaný aj čoraz bežnejšiemu nástroju pri starostlivosti o duševné zdravie – AI. Umelú inteligenciu v súvislosti s duševným zdravím využilo až 63 percent respondentov, pričom pätina ju využíva pravidelne. Hlavným dôvodom je okamžitá dostupnosť, nízke náklady či možnosť získania podpory bez odsúdenia. Využívanie AI pri starostlivosti o psychickú pohodu však so sebou nesie aj obavy. „Viac než tretina respondentov (38 %) dôveruje radám AI viac než odporúčaniam odborníkov na duševné zdravie a 28 percent priznalo, že ich využívanie AI priviedlo k správaniu, ktoré považujú za škodlivé,“ uviedla agentúra Ipsos.

Ako priblížila, pre časť populácie digitálne nástroje nahrádzajú osobný kontakt či odbornú pomoc. Významnú úlohu pritom zohráva aj širšie digitálne prostredie. „Respondenti trávia mimo práce v priemere 5,1 hodiny denne pred obrazovkami, pričom 75 percent uvádza, že čas strávený pri obrazovkách má negatívny dopad na ich každodenný život. Súčasne sa 40 percent ľudí cíti osamelo aspoň časť času, pričom osamelosť a sociálna izolácia zasahujú výrazne častejšie mladšie vekové skupiny,“ doplnila agentúra.

Vplyv na pracovný život

Výskum súčasne ukázal, že duševné zdravie sa čoraz viac premieta aj do pracovného života. Za posledný rok zažilo stredne silný až silný pracovný stres až 56 percent zamestnancov a 24 percent priznalo aj práceneschopnosť či čerpanie voľna pre duševné problémy. Ak by však zamestnávatelia ponúkali programy na podporu psychickej pohody, zapojilo by sa do nich až 84 percent zamestnancov. Napriek tomu zostáva téma duševného zdravia naďalej citlivá a takmer polovica respondentov by o svojich psychických problémoch v pracovnom prostredí otvorene nehovorila. Sociologička podotkla, že pracovisko je miesto, kde ľudia trávia významnú časť života, a preto má prirodzene vplyv aj na duševné zdravie.

„Pre zamestnávateľov je to signál, že nestačí vytvoriť formálnu politiku podpory. Dôležité je budovať prostredie dôvery a poskytovať konkrétne nástroje, ktoré ľuďom pomôžu zvládať stres, predchádzať vyhoreniu a včas vyhľadať pomoc,“ doplnila Slovák. Dnes už podľa nej existuje široké spektrum možností, ako napríklad psychologické poradenstvo, programy, vzdelávanie manažérov alebo činnosť organizácií, ktoré sa systematicky venujú téme duševného zdravia.

AXA Mind Health Report 2026 vychádza z medzinárodného prieskumu realizovaného spoločnosťou Ipsos pre AXA v období od 12. januára do 16. februára 2026. Do prieskumu sa zapojilo takmer 19-tisíc respondentov vo veku 18 až 75 rokov z 18 krajín sveta.