Môj profil 
Predplatné
“V danej firme nebola vykonaná žiadna inšpekcia práce na základe podnetu,” povedala TASR hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Aj polícia v Košickom kraji potvrdila, že nedostala žiadne oznámenie, ktoré by sa týkalo čiernej práce v poslancovej firme. Jakabova spoločnosť EMI, ktorá sídli vo Veľkých Raškoviach v okrese Michalovce, kde je jej majiteľ starostom.
Podnikanie poslanca Národnej rady SR je v rozpore so zákonmi
Z informácií, ktoré uverejnil týždenník Trend, vyplýva, že poslanec Jakab nielenže po zložení poslaneckého sľubu podnikal, ale navyše zamestnával ľudí načierno. Verejný funkcionár nesmie podľa zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov aktívne podnikať, ani byť konateľom obchodnej spoločnosti. Na Jakabovo vysvetlenie ohľadom údajného konfliktu záujmov je zvedavý predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Od Jakabovej reakcie bude závisieť ďalší postup Beblavého. Parlamentný výbor zatiaľ žiadny podnet na Jakaba nedostal a nedostala ho ani Generálna prokuratúra SR.
Trend informoval, že poslanec Jakab mal v roku 2010 ako šéf firmy uzavrieť s robotníkmi dohody o vykonaní práce, podľa ktorých mali dostať za 20 hodín práce 16,5 eura. Išlo o výkopové práce pre štátneho prepravcu ropy Transpetrol. V skutočnosti však mali traja až štyria robotníci dostať za vykopanú jamu približne 200 eur, ktoré si rozdelili. Dohody mali slúžiť iba ako krytie v prípade kontroly. Trend ďalej informoval, že poslancova firma si za jednu vykovanú jamu účtovala asi 3300 eur, išlo približne o desať výkopov.
Najviac nelegálnej práce je medzi fyzickými osobami a eseročkami
Nelegálnou (tj. v poisťovniach nenahlásenou prácou) si pomáhajú podnikatelia i pracujúci pri znížení svojich nákladov a zvýšení odmeny za prácu, z ktorej pri riadnom pracovnom pomere odchádza štátu takmer polovica.
Nielen daniari, ale aj pracovníci BOZP sa snažia proti tomu bojovať. Inšpektori práce vykonali za prvých šesť mesiacov tohto roka takmer 4600 kontrol, pričom v 142 prípadoch odhalili nelegálne zamestnávanie. Spolu tak za tieto prípady uložili pokuty v celkovom objeme 315.000 eur, vyplýva zo správy rezortu práce, ktorú dnes schválila vláda.
Najviac porušení zákona sa dopustili zamestnávatelia – fyzické osoby, ktoré dostali v 70 prípadoch pokutu spolu 153.600 eur. Za nimi nasledovali klasické spoločnosti s ručením obmedzeným, kde 65 odhalení prinieslo pokuty vo výške 146.600. Najčastejšie boli pritom postihovaní zamestnávatelia s počtom pracovníkov do deväť.
Podľa odvetvia bolo najviac postihov uložených v segmente veľkoobchodu a maloobchodu, a to 33 pokút v celkovej sume 70.300 eur. Nasledovali ubytovacie a stravovacie služby s 30 postihmi spolu za 66.900 eur a trojicu uzatvára stavebníctvo. V tomto odvetví inšpektori práce zistili 23 postihov, za ktoré musia zamestnávatelia zaplatiť celkovo 50.100 eur.
.JPG)
.jpg)
