Môj profil 
Predplatné
Bratislava 27. augusta (TASR) – Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny dnes jednohlasne zobral na vedomie mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov. Na druhej strane pre chýbajúce hlasy poslancov vládneho Smeru-SD výbor odmietol odporučiť predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi (Smer-SD), aby mimoriadnu správu zaradil na septembrové rokovanie pléna.
"Je to na jeho osobnej vôli," vysvetlila zdržanie sa hlasovania členka výboru Jana Laššáková (Smer-SD). Predseda ľudskoprávneho výboru Rudolf Chmel (Most-Híd) to však vidí tak, že vláda strana o správe na rokovaní pléna hovoriť nechce.
"Som rád, že sú tam argumenty, ktoré rok používam na to, aby som presadil niektoré opatrenia v zmene vzdelávania. Správu vítam, poslúži aj mne na oveľa dôraznejšie presadzovanie vecí," vyhlásil člen výboru a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO). Súhlasí s Dubovcovou, že je potrebné sa pozrieť na umiestňovanie detí do špeciálnych škôl, ktoré sú dvakrát drahšie, ako obyčajné. "Absolvent špeciálnej školy bude s veľkou pravdepodobnosťou profesionálnym poberateľom sociálnych dávok. Čoskoro zverejníme dohodu, ako hodláme pokračovať v zaraďovaní detí do špeciálnych škôl pokiaľ ide o ľahké mentálne postihnutie," avizoval.
Mimoriadnu správu si pochvaľovala aj podpredsedníčka výboru Lucia Nicholsonová (SaS). "Správa je veľmi ambiciózna. Neviem, či niekto doteraz takýmto spôsobom pomenoval dodržiavanie ľudských práv," odkázala. Poslanci za Smer-SD sa do rozpravy nezapojili.
Dubovcová v správe okrem iného konštatuje, že súčasný systém vzdelávania dáva žiakom v špeciálnych školách len minimálnu možnosť pokračovať vo vzdelávaní na vyšších stupňoch. Veľká časť žiakov, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia je takto pre svoj sociálny pôvod vylúčená z možnosti pokračovať vo vzdelávaní. "Počet takto vylúčených detí, ktoré majú okrem toho, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, aj rómsky pôvod, je mnohonásobne vyšší než počet nerómskych detí," upozorňuje ombudsmanka. Cieľom jej prieskumu bolo totiž overiť, či je zastúpenie rómskych detí v predškolských zariadeniach veľmi nízke a naopak, či je veľmi vysoké v špeciálnych triedach a školách.
Dubovcová zistila, že v školskom roku 2012/2013 v 21 skúmaných školách nastúpilo do 1. ročníka 614 žiakov, z nich bolo 486 rómskeho pôvodu. Zo 486 žiakov rómskeho pôvodu absolvovalo predškolskú prípravu v materskej škôlke 73 detí. "V 17 základných školách zriadili 30 špeciálnych tried a v nich bolo zaradených, po diagnostickom vyšetrení na zistenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a so súhlasom rodiča 230 žiakov a z nich 204 rómskeho pôvodu. V Šarišských Michaľanoch riaditeľ odporúčal na diagnostiku len žiakov prvého ročníka rómskeho pôvodu (38 žiakov z 50)," upozornila verejná ochrankyňa práv.
Ombudsmanka tiež tvrdí, že rómskym deťom nie je umožnené vzdelávanie v ich materinskom jazyku, ani podporne, popri vzdelávaní v štátnom jazyku. "Medzi školou a deťmi je rečová bariéra, ktorá musí mať nevyhnutne vplyv na výsledky detí vo vzdelávaní a možno zohráva určitú úlohu aj pri zisťovaní ich výchovno-vzdelávacích potrieb," píše Dubovcová.
Považuje preto za potrebné, aby NR SR legislatívne upravila zákaz priestorového, organizačného, fyzického a symbolického vylúčenia alebo oddelenia rómskych žiakov v dôsledku ich etnickej príslušnosti. Rovnako odporúča, aby parlament vytvoril podmienky pre prístup ku všetkým stupňom vzdelania aj pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v špeciálnych školách a špeciálnych triedach.
.JPG)
