Nový stavebný zákon dáva projektantom viac kompetencií, ale aj väčšiu právnu zodpovednosť

„Nový zákon už nepovažuje projektanta za podružného odborníka, ale za kľúčového aktéra, ktorého kompetencie sa približujú štandardom západných štátov,“ uviedol advokát Roman Hriadel z kancelárie Hriadel-Heger & Partners počas odborného seminára Slovenskej komory stavebných inžinierov. Ako vysvetlil, zákon rozlišuje medzi projektantom s všeobecným oprávnením a špecialistom, ktorý sa môže venovať iba určitej oblasti. Zavádza sa tiež nová funkcia generálneho projektanta, ktorý nesie celkovú manažérsku zodpovednosť za koordináciu dokumentácie. „Projektant, ktorý nie je kvalifikovaný na konkrétnu časť, musí zabezpečiť spoluprácu špecialistu. Napriek tomu zodpovedá za celok,“ upozornil Hriadel.

Zákon kladie dôraz aj na aktívnu účasť projektanta pri povoľovaní stavby. Už v štádiu zámeru musí zabezpečiť všetky podklady, elektronicky sprístupniť dokumentáciu, vyžiadať stanoviská a pripraviť Správu o prerokovaní podľa vyhlášky č. 60/2025. „Ak správa nespĺňa náležitosti, úrad neudelí povolenie,“ zdôraznil právnik. Projektant má právo vstupovať na stavbu, dohliadať na súlad výstavby s dokumentáciou, zapisovať odchýlky a zúčastňovať sa kolaudácií. Ak dôjde k zmenám bez jeho súhlasu, môže sa zodpovednosti zbaviť – zápisy z kontroly sú pritom jeho kľúčovým dôkazom. Rovnako dôležité je jasné nastavenie zmluvných vzťahov so stavebníkom. „Bez presne definovanej zmluvy je projektant právne nechránený. Ústna dohoda alebo stručná objednávka nestačí,“ vysvetlil Hriadel.

Generálny projektant zodpovedá za celý projekt aj v prípade, že jednotlivé časti spracúvajú subdodávatelia. Ak vznikne chyba, môže sa domáhať regresu len na základe kvalitne pripravenej zmluvy. „Zmluva so subdodávateľom musí kopírovať hlavné záväzky, vrátane sankcií a definovaného rozsahu prác,“ podotkol advokát. Najčastejšie chyby v projektovej dokumentácii zahŕňajú chýbajúce časti, nezrovnalosti medzi výkresmi a výkazom výmer, nedodržanie technických noriem či vady zistené až po výstavbe. Projektant by tiež nemal určovať konečnú cenu stavby. „To je úloha cenárov. Ak predsa len uvedie cenu, musí byť označená ako nezáväzná,“ pripomenul Hriadel.

V praxi sa zodpovednosť za chyby často delí medzi projektanta a zhotoviteľa. Stavebná firma má povinnosť projektovú dokumentáciu preštudovať a v prípade zjavnej chyby na ňu upozorniť. „Ak zhotoviteľ pokračuje vo výstavbe napriek zjavnej chybe, vzniká spoluzodpovednosť,“ uviedol právnik. O výslednej vine rozhodujú znalci a odborné posudky. „Súdy nie sú technici. Posudky určia, či vada vznikla vinou projektanta, zhotoviteľa alebo ich kombináciou,“ doplnil Hriadel.

Nový zákon podľa neho posúva profesiu projektanta do centra výstavby a kladie na ňu zvýšené nároky. „Projektant dnes nie je len kreslič. Musí poznať zákony, pracovať precízne, komunikovať s úradmi a vedieť sa právne chrániť,“ zhodnotil. Odporúča preto nepodceňovať zmluvy, dôsledne dokumentovať komunikáciu, odmietať právne záväzné nacenenie stavby bez výhrad, a dbať na jasné pravidlá aj v spolupráci so subdodávateľmi. Nový zákon č. 25/2025 je podľa neho len prvým krokom v reforme výstavby. „Projektant, ktorý sa riadi zákonom, má kvalitnú zmluvu a dokáže preukázať svoju činnosť, je schopný brániť sa a zároveň vytvárať bezpečné a odborné diela,“ uzavrel Roman Hriadel.

Zmena legislatívy tak predstavuje výzvu aj príležitosť – posilňuje odborný status projektanta, zvyšuje jeho prestíž a zároveň poskytuje lepšiu právnu ochranu pri výkone profesie.