Môj profil 
Predplatné
Prvý predajca
Takmer 40 % štátneho dlhu USA, asi 6,5 bilióna dolárov, vlastnia zahraničné veritelia. Ich finančný prospech priamo závisí od situácie v americkej ekonomike a zvlášť na eventuálnom defaulte Federálnych rezerv.
V posledných rokoch bola popredným zahraničným veriteľom Spojených štátov Čína, avšak po rozpútaní obchodnej vojny s Washingtonom znižuje Peking dôsledne množstvo amerických štátnych dlhopisov. A v dôsledku toho sa v júni 2019 stalo najväčším majiteľom týchto papierov Japonsko, ktoré ich vlastní 1,12 bilióna, teda o 10 miliárd viac ako mala Čína.
Z dát zverejnených ministerstvom financií USA vyplýva, že Peking pokračuje v predaji amerických dlhopisov, a v októbri sa ich celková suma znížila na 1,1 bilióna dolárov, čo je minimum od apríla 2017. Je zaujímavé, že veľa týchto papierov predalo tiež Belgicko (je považované za zdroj čínskych offshorních vkladov), hedgové fondy Kajmanských ostrovov a Saudská Arábia.
Japonsko zatiaľ zvyšuje nákup – o 20 miliárd za mesiac. A tak dosiahol jeho rozdiel s Čínou maximum od roku 2008.
Veľké riziká, hra s dlhopismi je veľmi komplikovaná
Rusko tiež kúpilo v októbri treasures za 622 miliónov dolárov a vlastní dnes 10,697 miliardy. Väčšia časť, teda 8,12 miliardy, pripadá na krátkodobé cenné papiere, na dlhodobé iba 2,57 miliardy.
Experti vysvetľujú tento menší nákup konjunktúrnymi príčinami, ktoré neovplyvňujú celkovú stratégiu Centrálnej banky Ruska zameranú na predaj dolárových aktív: od konca roka 2018 predala Moskva americké obligácie za takmer 100 miliárd dolárov.
Za získané prostriedky tak nakúpila Centrálna banka zlato a časť rezerv previedla na eurá a jüany. Rovnako si počínala Čínska národná banka a centrálne banky mnohých ďalších krajín.
Podľa výpočtov Svetovej rady pre zlato (WGC) stúpli rezervy tohto drahého kovu v svetových centrálnych bankách o 651 ton, čo je najvyšší ukazovateľ od roku 1971, keď sa USA vzdali zlatého štandardu.
Čína niekoľkokrát informovala, že považuje americký štátny dlh za rizikový, a preto znižuje dolárové rezervy v prospech japonského jenu a juhokórejského wonu.
Teoreticky môže Peking usporiadať veľký výpredaj, ktorý bude mať katastrofálne následky: cena treasures padne, čo vyvolá paniku na trhu cenných papierov a prudký pokles dolára.
Iná vec je, že Peking takýto krok pravdepodobne neurobí, pretože sa kvôli oslabeniu americkej meny zdraží čínsky export. Predaj amerických dlhopisov tiež vážne obmedzí možnosť ovládania kurzu jüanu. Ale taktické predaje sú celkom reálne. Umožní to na jednu stranu maximalizáciu zisku, a na druhú zapôsobí dosť silným dojmom na finančné trhy.
Peking sa dokáže podľa odhadov pozorovateľov zbaviť treasures za 700 miliárd dolárov. Na predaj menšieho množstva cenných papierov sú trhy zvyknuté, avšak prudké zvýšenie vyvolá paniku.
Finančná kríza
Číňania už usporiadali veľký výpredaj v roku 2016 a zbavili sa obligácií USA za 188 miliárd dolárov po tom, čo jüan klesol o 7 % kvôli odtoku kapitálu.
Značnú časť amerických papierov kúpila potom Čínska národná banka späť, avšak vlani znovu začala predávať. Za päť rokov znížil Peking počet treasures o 13,8 %.
A deje sa to po celom svete. Centrálne banky sa zbavujú amerických dlhopisov už 14 mesiacov za sebou.
Finančný analytický portál Seeking Alpha píše, že to neveští nič dobré americkej ekonomike, pretože tak veľký rozpočtový deficit USA je uhrádzaný hlavne predajom štátnych dlhopisov.
“Protekcionistická politika Trumpa spôsobí nakoniec finančnú krízu, ktorá vypukne, keď cudzinci prestanú kupovať dlhopisy amerického finančného úradu a začnú predávať svoje dolárové aktíva. Konečným výsledkom bude skutočnosť, že Washington vynesie svojou obchodnou politikou definitívny rozsudok doláru ako svetovej rezervnej mene,” myslia si analytici.
